Aké zmeny priniesli nové cenníky poisťovní v povinnom zmluvnom poistení?
Pomery sa za posledných päť rokov u nás veľmi nezmenili. Celkové prijaté poistné kleslo za toto obdobie o 25 percent, hoci máme o pol milióna automobilov viac a škodovosť sa neznížila. Napriek tomu sa koncom každého roka opakuje cenová hystéria.
V zahraničí je to iné?
Ceny povinnej poistky v zahraničí kopírujú pomery na trhu, najmä škodovosť poistného produktu. Väčšinu ľudí tam zaujíma poistné krytie, teda čo a koľko zaplatí poisťovňa, ak spôsobím škodu. Preto sa každý majiteľ auta snaží svoje auto poistiť proti všetkým rizikám v jednej poisťovni. Poistenie auta sa tam bežne predáva v jednom balíku. Ak má majiteľ auta problém, potom všetko rieši „jeho“ poisťovňa. U nás má majiteľ kvôli „ušetreniu“ poistenie auta v rôznych poisťovniach. Navyše havarijné poistenie má u nás iba 25 percent ľudí, kým v zahraničí je to až 70 percent. V cudzine každý chápe, že povinné poistenie súčasne chráni i majetok poisteného, no u nás sa to celé redukuje iba na cenu poistky. Výsledok je potom taký, že máme najnižšie ceny povinného zmluvného poistenia v porovnaní s okolitými štátmi a poisťovne sprísnili podmienky vyplácania náhrady škody.
Čo je zlé na nižšej cene poistenia automobilu v porovnaní s Českom či Maďarskom?
To, že poisťovne získavajú čím ďalej menej peňazí od vodičov a zároveň majú vysoké náklady. Celý trh poistenia sa tak dostáva do straty a to určite nie je dobré. Priemerná škodovosť sa u nás pohybuje okolo 70 percent a s tým sa nedá nič robiť. Takýto objem peňazí zaplatia poisťovne každý rok na náhradu škôd po dopravných nehodách. Ďalej musia počítať s režijnými nákladmi vo výške 29 percent. V tom sú náklady na IT systém, ľudí vybavujúcich škody, či marketing, ale i 15–percentné provízie pre sprostredkovateľov. Tiež musia zaplatiť osempercentný odvod ministerstvu vnútra na hasičov. Ten sa pritom platí len u nás a v okolitých krajinách nie. Posledným fixným nákladom je päť percent pre Slovenskú kanceláriu poisťovateľov. Z týchto piatich percent sa hradia nielen škody po nepoistených vodičoch, ale tiež staré škody z garančného poistenia, ktoré vznikli ešte pred rokom 2002. Výsledkom je stratovosť povinného zmluvného poistenia.
Nie je to len strašenie ľudí? Hospodárske výsledky poisťovní nenaznačujú, že by boli v strate?
Nie je strata ako strata. Poisťovne nerobia len jeden produkt a pri desiatich produktoch, keď máte napríklad tri v strate, stále nie je problém dosiahnuť kladný hospodársky výsledok. Podľa nových pravidiel Európskej únie je však už dôležitý hospodársky výsledok každého jednotlivého produktu. Aj v povinnom zmluvnom poistení sú aj u nás ziskové poisťovne, ale sú tu aj také, ktoré na ňom prerábajú. Nám to vychádza, že tento rok sa v globále celý trh povinného zmluvného poistenia dostane do straty. V prípade veľkých dopravných nehôd by sa tak menej odolné poisťovne mohli dostať do problémov. Niečo podobné sa už v minulosti stalo v susednom Maďarsku. Tam minulý rok skrachovala poisťovňa, ktorá v jednom roku musela za škody zaplatiť viac, ako vybrala na poistnom.
Ak je to na slovenskom poistnom trhu také zlé, prečo každý rok hlási príchod nová poisťovňa?
Tomuto sa každý čuduje. Aj keď máme u nás porovnateľný počet poisťovní s Českou republikou, je tu oveľa menej motorových vozidiel. Je to zvláštne, lebo predpoklad poisťovní bol, že cez povinné zmluvné poistenie nalákajú ľudí aj na kúpu iných produktov. Predpokladali, že keď už u nich vodiči raz budú, tak si zoberú aj havarijné, úrazové poistenie, prípadne poistenie majetku. Začína sa ale ukazovať, že to nie je pravda, lebo ľudí tieto efekty nezaujímajú. Prišli na to aj poisťovne a cenová vojna sa začína prejavovať už aj v havarijnom poistení.
Čo ju vlastne spôsobilo?
Stali sa dve chyby. Prvou bolo, že ministerstvo financií ukončilo cenovú reguláciu skôr, ako ju určil zákon. Druhá sa stala v roku 2005, keď prišla jedna poisťovňa s polovičnými cenami. Keď sme na to upozornili, vypukla hystéria, že ideme proti ľuďom. Tí chcú mať predsa lacné poistenie a my im v tom vraj chceme brániť. Bohužiaľ poisťovňa, ktorá spôsobila nedôveru k ekonomicky kalkulovaným cenám PZP, sa po troch rokoch dostala do problémov. Stratila dve tretiny klientov a dnes sa snaží udržať len bezškodových vodičov.
Napriek tomu väčšina poisťovní nepristúpila k zvyšovaniu cien poistiek pre rizikových vodičov…
To je ďalšia anomália slovenského trhu. Systém bonusov by mal fungovať na znižovaní cien poistiek pre vodičov jazdiacich bez nehody. Zaplatiť viac by mali tí, ktorí spôsobia nehodu, pretože predstavujú podstatne vyššie riziko pre účastníkov cestnej premávky. Lenže u nás toto zatiaľ nefunguje. Je to zapríčinené aj tým, že čoraz viac sa poisťuje cez sprostredkovateľov a tých zaujíma len výška provízie. Sprostredkovatelia sa vôbec nepodieľajú na náhrade škôd, prevencii dopravných nehôd a prakticky zo systému len odčerpávajú peniaze. Poisťovne následne pre hrozbu vysokého odchodu poistencov nezdvihnú výrazne ceny ani vodičom spôsobujúcim dopravné nehody. Niektoré to síce už začali robiť, ale to len preto, aby sa zbavili rizikových vodičov. Tí sa však bez problémov poistia u konkurencie.
Nie je toto celé len problémom poisťovní?
Od roku 2004 pre spomínané znižovanie cien poistiek klesá na našom malom, 2,2 miliónovom poistnom trhu objem prijatého poistného o 5 percent ročne. Navyše stúpa počet poistných podvodov, lebo vodiči v prípade spôsobenia dopravnej nehody nemajú drahšie poistky. Dnes je tak úplne bežné, že ak si niekto auto poškodí sám, dohodne sa so známym, že mu to urobil on a následne sa oprava preplatí z jeho zákonnej poistky. Ak by však fungoval systém bonusov a malusov, tak by to ľudia nerobili tak ochotne, lebo by preto mali v budúcnosti drahšie poistky. Toto žiaľ nefunguje a výsledkom toho celého je, že poisťovne veľmi striktne pristupujú k vybavovaniu každej škody. Kým pred pár rokmi stačila obhliadka a účet od opravcu, dnes musí auto ukázať aj ten, kto škodu spôsobil. Toto je druhá strana mince lacných poistiek a vysokých nákladov.
Do akej výšky škôd u nás ručia poisťovne pri povinnom zmluvnom poistení?
My to voláme limity poistného krytia a ich minimálna výška je stanovená v smernici Európskej únie. Podľa nej je pri škode na zdraví v súčasnosti limit krytia 2,5 milióna eur bez ohľadu na počet poškodených. Ak je pri nehode päť poškodených, suma musí pokryť nároky všetkých. Pri škode na majetku je limit krytia pol milióna eur na jednu poistnú udalosť. Pri hromadnej tragédií by takéto krytie určite nestačilo, a tak je dobre mať uzatvorenú aj havarijnú poistku.
Ľudia sa sťažujú, že im poisťovne v prípade nehody nepreplatia celú opravu.
Pri výpočte škody povinného zmluvného poistenia, keď sa počíta škoda spôsobená tretej osobe, tak v takomto prípade sa vychádza zo skutočnej škody. To znamená, že pri škode na majetku sa hradí len jeho hodnota v čase poistnej udalosti. Keď ide o staršie auto, jeho skutočná hodnota je v čase nehody menšia, aká bola keď sa kupovalo. Pri oprave sa však nedajú použiť staré, ale len nové náhradné diely. Z ceny týchto si poisťovne odpočítajú percentuálny podiel amortizácie za obdobie, keď bolo auto používané. Preto nepreplatia celý účet, ale len jeho časť, v závislosti od dĺžky používania automobilu. Inak je to pri havarijom poistení, o ktoré je malý záujem.
Slovenská kancelária poisťovateľov upozorňuje aj na to, že rastie počet nepoistených vozidiel.
Momentálne nám to vychádza na šesť percent z celkového počtu automobilov. Za toto vysoké číslo môže málo efektívny sankčný systém.