Ako sa môžu dedičia chrániť pred dlhmi, ktoré sa objavia neskôr

Pred veriteľmi môže dedičov ochrániť výzva veriteľom, odborne nazývaná konvokácia. Návrh na ňu môžu podať vtedy, ak notár pri súpise dedičstva dospeje k záveru, že hodnota zdedeného majetku je nižšia ako výška dlhov.

18.10.2012 10:03
dedičstvo, dedenie, peniaze, úver, dlh, dlžník Foto:
Ilustračné foto.
debata

„Veriteľov možno verejnou vyhláškou formou uznesenia vyzvať, aby prihlásili svoje pohľadávky voči poručiteľovi v ustanovenej lehote s poučením, že pokiaľ ich neprihlásia, už za ne dedičia nezodpovedajú. To však platí len v prípade, ak uspokojením veriteľov, ktorí svoje pohľadávky oznámili, bude vyčerpaná cena dedičstva,“ vraví notárka Miriam Breznoščáková.

Zákon stanovuje, ktoré skupiny veriteľov a ich pohľadávok majú z hľadiska uspokojenia nárokov prednosť. Prví na rade sú veritelia, ktorí za zosnulého uhradili náklady jeho choroby a primerané náklady jeho pohrebu, spolu s týmito pohľadávkami sa prednostne uhradia aj trovy konania a splatné výživné. Na druhom mieste je uhradenie daní a poplatkov, ktoré zosnulý dlhoval štátu.

Až ako tretie v poradí sú pohľadávky ostatných veriteľov, aj v tomto prípade sa prednostne uhradia tie, ktoré boli zabezpečené obmedzením prevodu nehnuteľností alebo záložnými právami.

Po vyrovnaní spomínaných pohľadávok už dedičia nebudú zodpovedať za dlhy tých veriteľov, ktorí sa v stanovenej lehote neprihlásili, ani ak ide o veriteľov s prednostnými pohľadávkami. Pohľadávky takto síce nezaniknú, no u dedičov si ich už uplatniť nebudú môcť.

Vyskytujú sa aj prípady, keď dlh nadobudnutý dedením ohrozí aj pôvodný majetok dediča. To sa môže stať, ak dedičia nepristúpili k výzve veriteľom a tí sa budú prihlasovať postupne. „Aj keď predchádzajúci veritelia boli už do výšky ceny dedičstva uspokojení, je nutné uspokojiť aj ďalšieho prihláseného veriteľa a pomernú časť plnenia požadovať od už uspokojených veriteľov späť. Prakticky môže nastať situácia, že ak dedičia konvokáciu nenavrhli, ohlásia prednostní veritelia svoje pohľadávky neskôr, a dedičia ich budú musieť uhradiť aj nad rámec nadobudnutého dedičstva. Napríklad dlhy daňovému úradu, zdravotnej poisťovni a podobne, a to aj nad rámec hodnoty nadobudnutého dedičstva.“

Čo by mal vedieť veriteľ

  • Veritelia v dedičskom konaní obhajujú svoje záujmy, no stále ešte nie sú jeho účastníkmi. Veriteľ nemá právo zasahovať napríklad do určenia všeobecnej ceny majetku, výšky dlhov a čistej hodnoty dedičstva. Nemôže podať ani odvolanie proti uzneseniu o ich určení.
  • Zákon veriteľovi dáva možnosť obhájiť svoju pohľadávku na súde osobitnou žalobou. Civilný súd nie je v takomto prípade viazaný rozhodnutím o dedičstve a pri posudzovaní zodpovednosti dedičov sa môže odchýliť od ceny ustanovenej v dedičskom konaní.
  • Ak bola zverejnená výzva na uplatnenie pohľadávok (konvokácia) a veriteľ, hoci aj prednostný, si svoju pohľadávku včas neprihlásil, nemá nárok na jej uspokojenie, ak bola vyčerpaná hodnota podielu, ktorý dedič nadobudol.
  • Ak ide o osobu, ktorá sa postarala o pohreb a zosnulý zanechal majetok nepatrnej hodnoty (s trhovou hodnotou do tisíc eur) – tejto osobe sa vydá nepatrný majetok – je totiž účastníkom konania v postavení veriteľa, môže to byť niekto z rodinných príslušníkov, ale aj cudzia osoba.
  • Ak po pozostalom zostal dlh, ale je menší ako hodnota celého dedičstva, prechádza na dedičov zodpovednosť za náklady poručiteľovho pohrebu a za jeho dlhy do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, no veriteľ nie je v tejto časti účastníkom konania o dedičstve. Ide o najčastejšie prípady vyrovnania sa s dlhmi – v osvedčení o dedičstve súdny komisár alebo súd v uznesení len konštatuje, že dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa (aj bez ohľadu na to, či sú konkrétne uvedené, alebo nie) podľa § 470 Občianskeho zákonníka.
  • Ak sa dedičia medzi sebou dohodnú, že budú niesť zodpovednosť za dlhy poručiteľa inak, ako podľa hodnoty podielov, ktoré nadobudli, musia k tejto dohode pristúpiť aj veritelia. Ak by na dohodu nepristúpili, zodpovedá každý dedič za dlhy poručiteľa len do výšky ceny dedičstva, ktoré nadobudol.
  • Veriteľ sa stáva účastníkom dedičského konania, ak uzatvára s dedičmi dohodu o prenechaní dedičstva na úhradu dlhov. Na dohode nemusia byť zúčastnení všetci veritelia, ale bolo by v rozpore so zákonom, ak by nebola uzavretá s tými, ktorých pohľadávky by boli v prípade likvidácie dedičstva podľa zákonných pravidiel uspokojené aspoň sčasti z rozvrhu výťažku. Dohodu musí schváliť súd, na ktorom je konanie o dedičstve, inak je neplaná.
  • Ak súd nariadi likvidáciu dedičstva, veriteľ je účastníkom konania právoplatnosťou uznesenia o nariadení likvidácie a jeho pohľadávky sa uspokojujú podľa zásad rozvrhu speňaženia dedičstva.

ZDROJ: JUDR. MIRIAM IMRICH BREZNOŠČÁKOVÁ

© Autorské práva vyhradené

debata chyba