Dohoda rozvedených je nielen najlepšia, ale aj najlacnejšia

Počet rozvodov v posledných rokoch síce dramaticky nepribúda, ale stále je dosť manželstiev, ktoré sa z rôznych dôvodov rozpadajú.

Ilustračné foto

Autor: SHUTTERSTOCK

Okrem stresu z rozchodu s neraz dlhoročným partnerom musia ľudia väčšinou riešiť aj rozdelenie majetku, ktorý spolu nadobudli. Najlepšie aj najlacnejšie pre obe strany je, ak sa dokážu medzi sebou dohodnúť. Dohodu si môžu sformulovať sami, ale ak mali v spoločnom majetku aj nehnuteľnosti, je lepšie o to požiadať advokáta alebo notára.

„Dohoda o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti, musí mať písomnú formu a určité zákonné náležitosti, v opačnom prípade správa katastra vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa dohody nepovolí,“ vraví advokát Martin Hurtaj.

Pokiaľ majetok bývalých manželov tvorí iba nábytok, cennosti a iné hnuteľné veci, rozvedení manželia nemusia uzatvárať žiadnu písomnú dohodu. „Stačí, ak si vzájomne potvrdia, že si bezpodielové spoluvlastníctvo týkajúce sa hnuteľných vecí vysporiadali a akým spôsobom,“ hovorí Hurtaj, ktorý odporúča urobiť si súpis majetku.

„V dohode netreba podrobne uvádzať všetky veci, stačí uviesť len tie hodnotné. Ostatné, ktoré nie sú priamo identifi kované v dohode, odporúčam v rámci dohody vysporiadať tak, že prejdú do výlučného vlastníctva toho z bývalých manželov, ktorý ich užíva,“ vysvetľuje advokát.

Prvá časť dohody spravidla obsahuje majetok a druhá by mala obsahovať už samotné vysporiadanie. „Z nej by malo byť jasné, čo komu pripadne, ktoré veci sa predajú, ktoré si rozvedení manželia rozdelia a ako si ich rozdelia. Pokiaľ jeden z nich takto nadobudne väčší podiel, je predmetom dohody aj finančné vyrovnanie za účelom vyrovnania podielov, ktoré sú v zásade rovnaké.“

V dohode je možné riešiť aj také otázky, ako je zrušenie trvalého pobytu bývalého manžela, ktorý stráca vlastnícke práva, či nedoplatky na nehnuteľnostiach.

Po troch rokoch platí iný režim

Na vysporiadanie majetku dáva Občiansky zákonník bývalým manželom lehotu troch rokov. „Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vysporiadaniu dohodou alebo ak nebolo vysporiadané rozhodnutím súdu, platí zákonná domnienka, podľa ktorej pokiaľ ide o hnuteľné veci, tak sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľnostiach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.“

Po tomto termíne už platí iný zákonný režim vysporiadania. „Po uplynutí zákonnej trojročnej lehoty treba postupovať výlučne podľa uvedenej zákonnej domnienky. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, tie priamo zo zákona prechádzajú do podielového spoluvlastníctva s tým, že podiel každého z bývalých manželov je v pomere jednej polovice k celku,“ vraví Hurtaj.

Znovu platí, že bývalí manželia sa môžu dohodnúť – uzavrieť dohodu o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva. Nehnuteľnosť môžu rozdeliť na samostatné jednotky, pokiaľ je to možné. Môžu ju spoločne predať a výťažok rozdeliť rovným dielom, prípadne ju môžu prikázať do výlučného vlastníctva jedného z nich, samozrejme za primeranú finančnú náhradu. Ak sa nedohodnú, opäť na návrh niektorého z nich rozhodne súd.

Trovy hradí ten, kto prehrá

Pokiaľ by sa manželia dohodnúť nevedeli, museli by sa obrátiť na súd. „Navrhovateľ pri podaní návrhu platí súdny poplatok 66 eur. Pokiaľ sa podarí dospieť pred súdom k dohode, tak ten schvaľuje zmier a súdny poplatok potom za celé konanie predstavuje jedno percento z ceny majetku. Pokiaľ sa ani pred súdom nepodarí dospieť k dohode, tak súd rozhoduje rozsudkom a potom je súdny poplatok za celé konanie trojnásobne vyšší, platia sa tri percentá z ceny majetku,“ vraví advokát.

Trovy právneho zastúpenia sa určujú po dohode advokáta s klientom. „Ak má účastník v konaní plný úspech, má aj právo na náhradu trov konania od účastníka, ktorý úspech vo veci nemal. Pokiaľ úspech v konaní nie je možné určiť, súd spravidla náhradu trov konania neprizná.“