Príklad 1
Pani Jozefína je zamestnaná a okrem toho prenajíma byt za 500 eur mesačne. Byt vlastní sama. Akú daň zaplatí, ak využije paušálne výdavky?
Jej celoročný príjem z prenájmu bude 6 000 eur. Z tejto sumy si odpočíta 500–eurovú nezdaniteľnú časť a do daňového priznania uvedie príjem vo výške 5 500 eur. Paušálne výdavky bude mať vo výške 2 200 eur. Daňový základ preto dosiahne 3 300 eur. Na dani zaplatí 19 percent z tejto sumy, čo je 627 eur.
Príklad 2
Manželia prenajímajú byt, ktorý vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve, za 500 eur mesačne. Obaja majú aj príjem zo zamestnania. Akú daň zaplatia, ak využijú paušálne výdavky?
Ich celoročný príjem z prenájmu bude 6 000 eur. Keďže byt vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve, môžu si príjem rozdeliť podľa dohody. Je pre nich výhodné, ak si jeden z nich dá príjem vo výške 500 eur a druhý 5 500 eur. Prvý z nich nemusí vôbec podávať daňové priznanie ani platiť daň, keďže po odpočítaní 500–eurovej nezdaniteľnej časti mu zostane nula. Druhý si takisto zo svojho príjmu 5 500 eur odráta 500 eur a do daňového priznania preto zapíše zárobok 5 000 eur. Paušálne výdavky v tomto prípade dosiahnu 2 000 eur a daňový základ 3 000 eur. Na dani preto zaplatí 570 eur.
Príklad 3
Manželia dôchodcovia prenajímajú byt, ktorý vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve, za 500 eur mesačne. Okrem dôchodku je to ich jediný príjem. Keďže ich výdavky spojené s prenájmom sú nízke, chcú využiť paušálne výdavky. Akú daň zaplatia?
Ich celkový zárobok z prenájmu za tento roku dosiahne 6 000 eur. Túto sumu si môžu rozdeliť podľa dohody. V prípade, že by si ho rozdelili na polovicu, každý z nich by do daňového priznania po odpočítaní 500 eur napísal príjem 2 500 eur. Obaja by mali paušálne výdavky na úrovni 1 000 eur a daň 285 eur. Spolu by na dani zaplatili 570 eur.
Výhodnejšie je však pre nich rozdeliť si príjem nerovnomerne, tak by jeden z nich nemusel vôbec platiť dane. Preto by si mal dať príjem vo výške 2 322,37 eura. Po odpočítaní 500 eur by mu zostalo 1 822,37 eura, čo je presne polovica nezdaniteľnej časti základu dane. Nemusel by preto platiť daň ani podávať daňové priznanie. Druhý z manželov by si na seba napísal zvyšok príjmu, teda sumu 3 677,63 eura. Z tejto sumy by odpočítal 500 eur a do daňového priznania by uviedol príjem vo výške 3 177,63 eura. Paušálne výdavky by mal na úrovni 1 271,05 eura a daňový základ by potom dosiahol 1 906,58 eura. Na dani by zaplatil 362,25 eura. V porovnaní s tým, keby si príjem rozdelili na polovicu, by títo manželia ušetrili na daniach 207,75 eura.