Dôchodcovia s nízkym zárobkom môžu využiť to, že sa príjem, ktorý neprekročí polovicu nezdaniteľnej časti základu dane, vôbec nezdaňuje. V tomto roku tak môžu zarobiť 1 822,37 eura a štátu neodvedú na daniach ani cent. Využiť to môžu najmä penzisti, ktorí si privyrábajú prácou na dohodu pár hodín týždenne. V takom prípade ich ročný príjem väčšinou neprekročí stanovenú hranicu. Napriek tomu, že vďaka nízkemu príjmu sú oslobodení od dane, zamestnávateľ im musí daň z platu strhnúť. Vopred totiž nemôže vedieť, aký bude celoročný príjem dôchodcu.
Penzista potom musí o vrátenie dane požiadať. Podľa hovorkyne Finančného riaditeľstva Gabriely Dianovej možno to urobiť len prostredníctvom daňového priznania, v ktorom musí dôchodca vyplniť žiadosť o vrátenie daňového preplatku. Ak dôchodca, ktorý za rok nezarobí viac ako 1 822,37 eura, požiada o vykonanie ročného zúčtovania svojho zamestnávateľa, nedostane naspäť strhnuté dane.
Ak napríklad penzista pracuje na dohodu za 150 eur mesačne, jeho zamestnávateľ mu z platu každý mesiac strhne daň vo výške 28,50 eura. Keďže jeho celoročný príjem bude nižší ako polovica nezdaniteľnej časti základu dane, môže budúci rok v marci podať daňové priznanie a požiadať o vrátenie dane. Daňový úrad by mu mal vrátiť všetky peniaze, ktoré mu zamestnávateľ na dani strhol. V máji by mu tak mal poslať 342 eur.
V prípade, že dôchodca zarobí čo i len o jeden cent viac, ako je polovica nezdaniteľnej časti základu dane, už musí zdaniť celý svoj príjem. Napríklad ak by niekto robil za 155 eur mesačne, jeho ročný príjem by dosiahol 1 860 eur a už by nebol oslobodený od dane. Pre takéhoto zamestnanca je výhodnejšie, ak sa so zamestnávateľom dohodne na hrubej mzde vo výške 150 eur. Aj pri nižšom hrubom plate v čistom zarobí viac.