Mestá a obce totiž chystajú nové cenníky, podľa ktorých si ľudia za opatrovanie doma priplatia. Môže za to novela zákona o sociálnych službách, ktorá hovorí aj o tom, že ľudia musia nielen za domovy dôchodcov, ale aj opatrovateľské služby platiť aspoň polovicu reálnych nákladov. Tomu, kto si to nebude môcť dovoliť, by mala prispieť rodina. Inak sa ich dlhy budú hromadiť ako pohľadávky, ktoré sa neskôr buď uplatnia v dedičskom konaní, alebo zostanú na ťarchu obci či mestu.
„Poskytovanie a aj financovanie opatrovateľskej služby patrí do pôsobnosti obcí a miest, to znamená, že štát na jej poskytovanie priamo nedáva finančné prostriedky. Obce a mestá financujú opatrovateľskú službu z podielových daní, pritom kritérium je stanovené ako 5 % z podielových daní na každého občana staršieho ako 65 rokov,“ vysvetľuje Barbora Petrová z tlačového odboru ministerstva práce. „Obec určuje sumu úhrady vo svojom všeobecne záväznom nariadení (VZN). Zákonom o sociálnych službách sa upravuje tak, že ak príjem občana nedosahuje sumu 1,3–násobku sumy životného minima, v súčasnosti približne 247 eur, nevzniká klientovi povinnosť platiť za opatrovateľskú službu,“ dodala.
Užitočné rady nájdete aj v článku Ako funguje opatrovateľská služba doma
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Klienti, ktorým sa poskytuje opatrovateľská služba, budú uhrádzať minimálnu úhradu 50 % ekonomicky oprávnených nákladov najskôr od 1. júla za predpokladu, že príslušná samospráva prijme všeobecne záväzné nariadenie (VZN), v ktorom takto upraví výšku úhrady. Pokiaľ sa tak nestane, klient bude platiť tak ako doteraz.
Napriek stanoveniu minimálnej úhrady má samospráva možnosť v rámci svojej sociálnej politiky znížiť túto úhradu pre klientov s nižšími príjmami, a to tak, že im bude určitou sumou prispievať. Podľa Petrovej niektoré mestá a obce to už začali realizovať. Napríklad určili si vo VZN príjmové pásma a k nim priradili výšku príspevku. „Zákon bohužiaľ hovorí o jednotných podmienkach. Stanovenie minimálneho limitu úhrad malo pomôcť najmä pri financovaní ekonomicky oprávnených nákladov iných ako obecných poskytovateľov opatrovateľskej služby. Citlivé nastavenie výšky ekonomicky oprávnených nákladov, a teda aj úhrad pre občanov by malo byť výsledkom vlastnej sociálnej politiky a priorít miest a obcí v tejto oblasti napriek tomu, že je závislé aj od výšky ich vlastných príjmov. Výpadky tejto dane v krízových rokoch sa, samozrejme, dotkli aj financovania opatrovateľskej služby,“ konštatoval výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány.
Samospráva bratislavského Starého Mesta už schválila všeobecne záväzné nariadenie o výške úhrad za poskytovanie sociálnych služieb vo svojich zariadeniach. Ich klienti zaplatia od 1. júla priemerne dvoj– až trojnásobne viac ako doteraz. Poplatky v zariadení pre seniorov sa zvyšujú priemerne z 301 na 525, v zariadení opatrovateľskej služby z 270 na 556 a v dennom stacionári z 84 na 242 eur. „Pokiaľ ide o opatrovanie doma, Staré Mesto malo špecifi kované platby za jednotlivé úkony, poplatky sa pohybovali na úrovni od 40 centov do 1,20 eura. Po novom bude poplatok za opatrovateľskú službu vo výške 2,25 eura za hodinu,“ povedal hovorca Starého Mesta Tomáš Halán.
Po novele zákona, ktorá začala platiť od marca, platí, že ľudia sa do domovov dôchodcov dostanú, až keď je ich stupeň odkázanosti IV., kým do marca platil stupeň odkázanosti II. Údajne je to tak preto, aby ľudia dlhšie zotrvali v domácom prostredí a posilnili sa opatrovateľské služby. „Podpora zotrvania klienta v prirodzenom prostredí čo najdlhšie je v súlade s európskymi trendmi. Tým, že od marca štát finančne participuje na iných sociálnych službách, ktoré poskytujú obce a mestá, tieto sú odbremenené od financovania pobytových zariadení a môžu vlastné zdroje použiť prioritne na financovanie opatrovateľskej služby,“ konštatovala Petrová.
Novela však môže spôsobiť, že týchto ľudí bude pobyt doma a zároveň využívanie opatrovateľskej služby stáť oveľa viac, ako keby boli v domove dôchodcov. Kým za ten po novom zaplatia približne 500 eur, ak sú odkázaní na 5 hodín opatrovateľskej služby denne, ktorá sa im poskytuje 20 dní, zaplatia za ňu mesačne približne 225 eur. K tomu ešte musia zaplatiť poplatky za byt, inkaso a stravu.
„V súčasnosti platia naši klienti jedno euro na hodinu. Ceny od júla nezvyšujeme, urobíme tak zrejme až od augusta,“ vraví Mária Šulcová z Mestského úradu v Krupine. „Po novom by sa mala suma vyšplhať na dve eurá. Domovy dôchodcov potom budú lacnejšie,“ konštatovala.
„Nové pravidlá najviac pocítia klienti, ktorí využívajú opatrovateľskú službu. Kým doteraz platili v priemere okolo 70 eur mesačne pri osemhodinovej starostlivosti, po novom to bude 214 eur,“ povedala vedúca sociálneho odboru Mestského úradu v Poprade Etela Lučivjanská. „V zariadení pre seniorov platia klienti v súčasnosti v priemere okolo 258 eur, po novom budú platiť 329 eur. V niektorých prípadoch sa môže stať, že rodina prestane využívať opatrovateľskú službu. Nezdá sa mi logické, aby o 200 percent stúpla úhrada za terénne sociálne služby,“ uviedla. „Hoci pobytové sociálne služby sú drahšie, o klienta je tu už kompletne postarané, kým v prípade opatrovateľskej služby musí poberateľ hradiť aj bežné výdavky spojené s chodom domácnosti. Takže novela zákona podľa nej môže spôsobiť aj to, že nastane presun z využívania opatrovateľskej služby smerom k umiestneniu príbuzného do niektorého zariadenia poskytujúceho pobytové služby,“ dodala.
V Snine klient v súčasnosti platí za opatrovanie v domácnosti pol eura za hodinu. „Mesto však už navrhlo, aby sa úhrada zvýšila na 1,50 eura. Lenže poslanci to zatiaľ odmietajú schváliť,“ uviedla Eva Krivjančinová zo sociálneho oddelenia mestského úradu. „Predpokladáme však, že keby sa poplatky naozaj strojnásobili, väčšia časť z nich by bola nútená vzdať sa tejto pomoci. Nedokázali by ju zaplatiť ani oni, ani ich príbuzní,“ povedala.
Radomíra Mikičová, koordinátorka opatrovateľov v bratislavských Podunajských Biskupiciach, novú výšku poplatku nateraz odmietla spresniť. „Zastupiteľstvo mestskej časti zatiaľ VZN neschvaľovalo a navrhnutá výška sumy sa ešte môže meniť. Kým však momentálne hradí našich približne 20 klientov za hodinu služby 70 centov, po novom to určite bude viac,“ skonštatovala. Podľa hovorcu Trnavského samosprávneho kraja Pavla Tomašoviča je zákon schválený a obce a mestá sa musia dostať do tej roviny, ako hovorí zákon. „Ten zákon v podstate nie je zlý. Súdržnosť by mala byť aj na rodine. Treba však doriešiť problematické záležitosti,“ povedal.
Novela zákona však tiež požaduje, aby sa majetkové a príjmové pomery odkázaného zisťovali až päť rokov dozadu. Hranica medzi „majetným“ a „nemajetným“ prijímateľom služby je pritom už vlastníctvo v hodnote 10–tisíc eur. Súčasné vedenie ministerstva sociálnych vecí síce sľubuje zmenu zákona, no najskôr až v polovici budúceho roka.