Rodičia môžu starostlivosť detí oceniť darom, ale aj v závete

Starostlivosť o rodičov zákon pri dedení neberie do úvahy, keďže postarať sa o nich je povinnosť všetkých potomkov. Dokonca ak by nemali z čoho vyžiť, mohli by žiadať od detí výživné. Vymáhať ho môžu aj súdnou cestou, čo sa však v praxi stáva len zriedka.

Ilustračné foto.

Autor: SHUTTERSTOCK

Deti si neraz myslia, že ich nároky na dedenie nemôžu byť nijako ohrozené. „K rodičom sa správajú v rozpore s dobrými mravmi, dávajú im tak dôvod na to, aby ich vydedili. Aj keď k spísaniu takej listiny nakoniec nedôjde, mali by pamätať, že nededí ani ten, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môžu však dediť, ak im poručiteľ tento čin do svojej smrti stihne odpustiť,“ hovorí notár Jozef Gimerský.

Ročne notári spíšu okolo 5– až 6–tisíc závetov a aj listín o vydedení. Za spísanie závetu do notárskej zápisnice sa platí notárovi odmena a náhrada spolu s DPH okolo 55 eur. Tá istá suma sa platí, ak by chcel rodič niektorého zo svojich potomkov vydediť, na čo by však musel mať závažný dôvod. Ak by však chcel rodič dedičstvo závetom odkázať len jednému zo svojich dvoch detí a druhé chce vydediť, odmena je o niečo vyššia, aj s DPH okolo 80 eur. K tejto sume treba pripočítať aj odmenu za právne poradenstvo, ktoré poskytuje notár pri spisovaní listín.

Užitočné rady nájdete aj v článku Kedy môžu rodičia vydediť svoje deti

Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

„Vydediť možno iba potomkov. Nemožno teda vydediť manželku, súrodencov alebo iné osoby. Tieto osoby možno v závete len opomenúť, nespomenúť ich. Vtedy dediť nebudú,“ vraví Gimerský. Vydediť potomkov možno iba zo štyroch dôvodov. „Sú v Občianskom zákonníku a dôvod vydedenia musí byť presne uvedený spolu s opisom toho správania potomka, ktoré uvedený dôvod vydedenia napĺňa. Dôvod vydedenia by sa mal dať preukázať. Dôkazné bremeno je však na vydedenom, ktorý pred súdom musí preukázať, že dôvod vydedenia do dňa vydedenia nebol,“ vraví ďalej notár.

Najčastejšími vydeďovacími dôvodmi sú predovšetkým situácie, ak potomok v rozpore s dobrými mravmi neposkytol rodičovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch, alebo o poručiteľa trvalo neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Občas je aktuálny dôvod, ak potomok vedie trvalo neusporiadaný život. Najzriedkavejší, ak bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na najmenej ročný trest odňatia slobody.

Na otázku, či sa v porovnaní s inými krajinami únie inštitút závetov a vydedenia u nás využíva predsa len pomerne málo, reaguje Karol Kovács, prezident Notárskej komory: „Každá krajina má svoje osobitosti, odlišnú históriu, zvyky i mentalitu obyvateľstva.“ Preto by podľa neho bolo neseriózne porovnávať sa. Privítal by však rozšírenie ponuky právnych úkonov pre prípad smrti.

„Ako dedičský titul mi chýba predovšetkým dedičská zmluva, na základe ktorej by sa poručiteľ s dedičom dohodli o dedení pre prípad smrti.“ Verí, že pripravovaná rekodifi kácia súkromného práva túto medzeru vyplní.

„Pomerne často sa stáva, že potomok sa osobne stará o rodiča. Očakáva pritom, že po jeho smrti automaticky zdedí väčší podiel z majetku rodiča ako ten potomok, ktorý sa nestaral a možno k nemu ani nechodil. Treba si však uvedomiť, že dedenie zo zákona nerozlišuje potomka, ktorý pomáha, od toho, ktorý sa o rodiča nezaujíma,“ vraví notár.

Toto rozlíšenie musí urobiť rodič, a to tým, že vyhotoví závet, v ktorom odkáže väčšiu časť potomkovi alebo mu majetok prevedie už počas života darovacou zmluvou, čo je podľa Gimerského často spoľahlivejšie. „Darovaciu zmluvu môže pritom kombinovať s písomným záväzkom obdarovaného potomka, že vyplatí ostatných potomkov v sumách, ktoré vyhovujú darcovi, prípadne tento záväzok môže byť zabezpečený notárskou zápisnicou ako exekučným titulom, kde obdarovaný bude v notárskej zápisnici súhlasiť s priamym výkonom práva, ak nesplní riadne a včas svoje záväzky voči ostatným potomkom alebo dedičom.“

Darovaním strácate vlastníctvo

Rady typu, darujte dom alebo byt už za života potomkom, ušetríte na notárskych poplatkoch, môžu starším ľuďom aj uškodiť. „Najmä, ak sa ocitnú v situácii, že ich príbuzní si robia už za ich života nároky na ich majetok. Prečítajú si nekvalifi kovanú radu, podľahnú tlakom, idú na matriku a darovaciu zmluvu nakoniec podpíšu,“ vraví ďalej Kovács. K takémuto úkonu je podľa neho potrebné pristúpiť až po dôkladnom uvážení všetkých okolností. „Vo všeobecnosti nie je vhodné, aby sa ľudia vo vyššom veku zbavovali majetku. Majetková nezávislosť môže byť pre človeka v starobe oporou. Pokiaľ sa rozhodne zbaviť sa vlastníctva k bytu, v ktorom býva, a nemá zabezpečené bývanie v inej nehnuteľnosti, mal by vždy pamätať na to, ako bude o neho postarané a kde zloží hlavu na staré kolená.“

Názory na to, či je možné v darovacej zmluve zakotviť aj záväzok, že obdarované dieťa svojho rodiča doopatruje, alebo je potrebné uzavrieť osobitnú zaopatrovaciu zmluvu, sú rôzne. Dar je neodplatný právny úkon, preto by sa podľa niektorých právnikov nemala zaň poskytovať nijaká náhrada, ani vo forme opatrovania. Advokát Peter Cehelník sa, naopak, domnieva, že čisté darovacie zmluvy v takom prípade nie sú vhodné.

„Nikde v zákone nie je predsa napísané, že ak rodič neprijme protihodnotu v peniazoch, nedostane kúpnu cenu, nemôže od obdarovaného prijať iné záväzky. Veď ten, kto dar prijal s vďakou, bezplatne, môže bezplatne poskytovať pomoc, starostlivosť tomu, od koho dar prijal.“ Podľa Cehelníka je preto chyba, ak sa tento záväzok nedá do zmluvy.

„Ako potom darca na súde preukáže, že obdarovaný sa zaviazal doopatrovať ho? Navyše ak ide o nehnuteľnosti, potrebná je nielen písomná forma zmluvy. Nevyhnutné je, aby bolo zaopatrovanie ako vecné bremeno zapísané aj na liste vlastníctva k danej nehnuteľnosti.“ Advokát varuje, že darovacie zmluvy v rodinách sú totiž na súdoch náročné na dokazovanie.

„V rámci jednej listiny sa môže uzatvoriť darovacia zmluva a zároveň aj záväzok o doopatrovaní darcu, môže sa tiež zároveň uzavrieť zmluva o vecnom bremene, kde sa vecnoprávne zabezpečí právo dožitia v nehnuteľnosti pre darcu, to znamená, že toto právo bude zapísané ako ťarcha do listu vlastníctva,“ dopĺňa Kovács. S takou ťarchou bude byt ťažko predajný. Málokto kúpi byt, v ktorom má právo dožitia nejaká osoba.

Po spísaní závetu ostávate vlastníkom

Sú situácie, keď je vhodnejší závet. „Závet je jednostranný právny úkon závetcu urobený pre prípad smrti,“ vraví ďalej Kovács. Závetca ním určí, ako naložiť pre tento prípad s jeho majetkom. „Závetca ostáva po spísaní závetu neobmedzeným disponentom majetku až do svojej smrti. Závet môže kedykoľvek zrušiť alebo zmeniť, ak sa tak rozhodne. Pokiaľ však svoj majetok za života prevedie na inú osobu spomínanou darovacou zmluvou a zmenia sa okolnosti, na základe ktorých tento úkon vykonal, navrátenie vecí do pôvodného stavu je už komplikované, mnohokrát nezvratné. Je na každom, ako sa rozhodne. Mal by to urobiť slobodne a po dôkladnom zvážení.“ Advokáti aj notári v každom jednom prípade poskytujú kompletné služby. Nielen spísanie zmluvy, ale poskytnú aj právne poradenstvo, ako aj zavkladovanie zmluvy do katastra nehnuteľností.

„Notár komunikuje s katastrálnym úradom elektronicky, správny poplatok z návrhu na vklad do katastra sa takto znižuje zo 66 eur, ktoré by občan musel zaplatiť, ak by si návrh na vklad podal sám, len na 18 eur.“ Odmena notára je stanovená, nie je teda trhová a vypočíta sa vždy podľa vyhlášky ministerstva spravodlivosti.

Poručiteľ by mal zohľadniť nároky dedičov. Jeho deti totiž podľa zákona majú postavenie chránených dedičov, a to v tom, že majú nárok na polovičný podiel z toho, čo im podľa zákona patrí a ak sú maloleté, tak na celý dedičský podiel. Ak by tomu závet odporoval, mohli by dedičia namietnuť jeho neplatnosť.