Sprievodným znakom delenia dedičstva v podobe pôdy býva neochota dedičov dohodnúť sa, komu poľnohospodárske či lesné pozemky pripadnú. Pri delení pôdy totiž treba prihliadať na zákon o zákaze drobenia poľnohospodárskej pôdy pod prípustnú výmeru. Väčšina dedených pozemkov má výmeru, ktorá by po rozdelení parcely na viac častí pre viacerých dedičov klesla po stanovený limit. Právnička Alena Kováčová odporúča dedičom vopred sa dohodnúť, komu z možných dedičov pozemky pripadnú. Vyhnú sa tak situácii, keď jeden pozemok získajú do vlastníctva viacerí a vznikne tak spoluvlastníctvo predmetného pozemku viacerými osobami.
„V dedičskej dohode si dedičia môžu rozdeliť pôdu tak, že jeden z nich vyplatí ostatným ich dedičské podiely, alebo uzavrú aj dohodu, podľa ktorej niektorý z dedičov nenadobudne z dedičstva nič. Dedičia však musia dodržať zákon o zákaze drobenia pôdy. Lesná a poľnohospodárska pôda mimo zastavaných území obce sa totiž zo zákona nesmie deliť pod stanovenú výmeru, a to na parcely menšie ako 2-tisíc štvorcových metrov, čo sa týka poľnohospodárskej pôdy, a na pozemky menšie ako 5-tisíc štvorcových metrov v prípade lesnej pôdy. Týka sa to však len pozemkov mimo zastavaných území miest a obcí," upozorňuje právnička.
Dedičské konanie by sa malo v takomto prípade skončiť uzavretím dedičskej dohody. Ak však dedičia dohodu neuzavrú, prejedná dedičstvo súd a ten potvrdí nadobudnutie dedičstva tým dedičom, ktorých dedičské právo bolo preukázané," hovorí právnička. Ak sa dedičia nevyporiadajú o dedičstve pozemkov v súlade so zákonom stanovenými podmienkami alebo ak v dôsledku týchto podmienok súd nemôže potvrdiť nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, súd rozhodne, že pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie. Súd rozhodne aj o povinnosti nadobúdateľa pozemku vyporiadať sa s ostatnými dedičmi.
Obmedzenia musia dedičia pôdy zniesť napríklad aj pri jej naslednom predaji. Treba pripomenúť, že obmedzenia o prevode vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku sa nevzťahujú na pozemky v zastavanom území obce, pozemky vedené ako záhrady, pozemky s výmerou do 2 000 m2, pozemky priľahlé k stavbe, s ktorou tvoria funkčný celok, a pozemky, ktoré sú určené na iné ako poľnohospodárske účely alebo ich poľnohospodárske využitie je obmedzené. „Zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku neupravuje pre vlastníkov zdedenej pôdy žiadnu výnimku, ktorá by ich zvýhodňovala pri predaji poľnohospodárskeho pozemku v porovnaní s inými vlastníkmi," poznamenáva Kováčová.
Zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku stanovuje, že pôdu vlastník nemôže predať hocijakému záujemcovi. Nadobúdať pôdu môžu napríklad osoby, ktoré podnikajú alebo pracujú v poľnohospodárstve najmenej tri roky v obci, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza, alebo v niektorej susednej obci. Obmedzenia neplatia v prípade, ak ide o prevod blízke osobe podľa ustanovení Občianskeho zákona. Prednostné právo na nákup má ako prvý poľnohospodár, ktorý vykonáva poľnohospodársku činnosť v rámci obce, v druhom rade poľnohospodár zo susedných obcí, v treťom kroku v rámci Slovenska a až v štvrtom kroku sa táto pôda stáva voľným artiklom a môže ho vlastník predať komukoľvek.
Isté obmedzenia pri predaji spôsobuje aj predkupné právo, ktoré chráni ostatných spoluvlastníkov pri prevode spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti na tretiu osobu. Ak sa spoluvlastník rozhodne svoj podiel previesť na inú osobu, Občiansky zákonník umožňuje ďalším spoluvlastníkom na základe predkupného práva prednostne tento podiel nadobudnúť. Toto však neplatí, pokiaľ ide o prevod na blízke osoby spoluvlastníka definované Občianskym zákonníkom.