Čo je to sviatok a aké máme sviatky?
Sviatok je v zmysle slovenskej legislatívy považovaný za deň pracovného pokoja. Typické pre sviatky je to, že počas nich zamestnávateľ v zásade nemôže požadovať od zamestnanca prácu za podmienok ako v bežné pracovné dni, t.j. zamestnávateľ nesmie zamestnancovi nariadiť výkon práce bez splnenia sprísnených zákonných podmienok upravených v Zákonníku práce (ďalej len „ZP“).
Zoznam štátom schválených sviatkov je predmetom zákona č. 241/1993 Z.z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Tento zákon rozlišuje medzi sviatkami a štátnymi sviatkami, čím vyjadruje ich rozličný historicko-tradicionálny význam. Na účely pracovného voľna však nie je medzi štátnymi sviatkami a sviatkami žiadny praktický ani právny rozdiel.
Medzi štátne sviatky a sviatky na území SR patria:
Štátne sviatky: 1. január (Deň vzniku Slovenskej republiky), 5. júl (sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda), 29. august (výročie Slovenského národného povstania), 1. september (Deň Ústavy Slovenskej republiky), 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu).
Sviatky: 6. január (Zjavenie Pána – Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov), Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 1. máj (Sviatok práce), 15. september (Sedembolestná Panna Mária), 1. november (Sviatok všetkých svätých), 24. december (Štedrý deň), 25. december (prvý sviatok vianočný), 26. december (druhý sviatok vianočný), 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom).
Musí alebo nemusí zamestnanec pracovať počas sviatkov?
Zamestnanec za určitých výnimočných okolností musí pracovať počas sviatkov (nie však počas všetkých ako bude uvedené v ďalšom texte) aj proti svojej vôli. Z použitého slovného spojenia „výnimočných“ okolností vyplýva, že základným pravidlom práce počas sviatkov je dobrovoľnosť, ktorá predpokladá dohodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom. To znamená, že proti vôli zamestnanca je zamestnávateľ oprávnený nariadiť prácu počas sviatkov iba výnimočne a v nevyhnutných prípadoch po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (za predpokladu, že títo pôsobia u daného zamestnávateľa –§ 12 ods. 2 ZP).
Podľa ustanovenia § 94 ods. 4 ZP vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť v zásade len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni (viď nižšie), práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.
V deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni možno zamestnancovi nariadiť len tieto nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch:
- naliehavé opravárske práce,
- nakladacie a vykladacie práce,
- inventúrne a uzávierkové práce,
- práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu,
- práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,
- práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,
- kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat,
- naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín.
Na vyššie položené otázku je potrebné odpovedať, že zamestnanec musí pracovať počas sviatkov, ak mu to nariadi jeho zamestnávateľ, avšak výlučne iba vo výnimočných prípadoch uvedených v Zákonníku práce. Povinnosť pracovať počas sviatkov teda nie je paušálna a všeobecná, ale podlieha presným zákonným limitom závislým od charakteru, druhu a nevyhnutnosti pracovnej činnosti.
Smie alebo nesmie zamestnanec pracovať počas sviatkov?
Na prácu počas sviatkov je potrebné nazerať aj z iného uhlu pohľadu a to z hľadiska dovolenosti pracovať, t.j. či zamestnanec počas sviatkov smie pracovať. Právo zamestnanca vykonávať závislú prácu počas sviatkov je totiž zákonom obmedzené na niektoré sviatky. Ide o sviatky, ktoré sú z hľadiska histórie a domácich tradícií považované za najvýznamnejšie.
Zákonník práce pozná aj také dni pracovného pokoja, počas ktorých je práca zakázaná, t.j. zamestnávateľ nielenže nemôže prácu jednostranne nariadiť (práca proti vôli zamestnanca), ale počas týchto dní nemôže výkon práce so zamestnancom ani s jeho súhlasom dohodnúť (dobrovoľný výkon práce zamestnanca). Konkrétne sa jedná o výkon práce v dňoch 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12.00 hodine a 25. decembra.
Výkon práce v týchto dňoch sa vzťahuje iba na prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) s výnimkou maloobchodného predaja, ktorým je maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami, maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach, maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, predaj cestovných lístkov a predaj suvenírov.
V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že pokiaľ ide o zákaz maloobchodného predaja, tento sa vzťahuje výlučne na pracovnoprávne vzťahy, teda na vzťahy založené pracovnou zmluvou alebo niektorou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, teda na vzťahy, ktoré sú regulované ustanoveniami Zákonníka práce. Z tohto dôvodu nie je vylúčené, aby živnostník prevádzkujúci maloobchod vykonával maloobchodný predaj osobne namiesto svojich zamestnancov. Zákaz práce teda nemožno stotožňovať so zákazom mať otvorený obchod.
Aká je výhoda práce vo sviatok?
Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde aj mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku (§ 122 ods. 1 ZP).
Aké sú sankcie za porušenie zákazu práce?
Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce sa porušenie § 94 ods. 5 ZP považuje za správny delikt, za ktorý je inšpektorát práce v závislosti od okolností daného prípadu oprávnený uložiť pokutu až do výšky 100 000 eur.
Zdroj: Profit365.sk