Zamestnancom sa odvody počítajú z ich hrubého príjmu. Zamestnávateľ im musí na odvodoch strhnúť 13,4 percenta z ich zárobku. Dane sa zase vyrátajú tak, že sa z hrubého príjmu odpočítajú zaplatené odvody a nezdaniteľné minimum. Získame tak daňový základ, z ktorého zamestnávateľ strhne 19 percent. Okrem toho musí zamestnávateľ platiť aj ďalšie odvody z vlastných peňazí. Napríklad zamestnanec s hrubým platom 700 eur zaplatí každý mesiac na odvodoch 93,80 eura a na dani 54,96 eura. Zároveň jeho zamestnávateľ musí za neho zaplatiť ďalšie odvody v sume 246,30 eura. Tento zamestnanec svojho zamestnávateľa stojí celkovo 946,30 eura, no v čistom dostane 551,24 eura.
Zmeniť pomer medzi hrubým a čistým príjmom možno prechodom na živnosť. Ak sa zamestnanec dohodne so svojim zamestnávateľom, že namiesto pracovnej zmluvy si založí živnosť a uzatvoria spolu zmluvu o spolupráci, pričom mu firma bude posielať jeho doterajšiu celkovú cenu práce, jeho čistý príjem sa výrazne zvýši. Firmu pritom bude stáť úplne rovnako, ako keď bol zamestnancom.
Tento postup je výhodný predovšetkým vďaka tomu, že pri výpočte daní a odvodov si živnostníci najprv odpočítajú zo svojho príjmu výdavky na podnikanie. A ak žiadne nemajú, alebo ich majú nízke, môžu využiť paušálne výdavky. V tomto roku sú na úrovni 40 percent z príjmov, pričom si takto možno odpočítať maximálne 5 040 eur za rok. „Od budúceho roku tieto paušálne výdavky u všetkých živnostníkov budú môcť byť na úrovni 60 percent zo stropom 20-tisíc eur,“ povedal minister financií Peter Kažimír. To znamená, že ľudia, ktorí využívajú paušálne výdavky budú zdaňovať len 40 percent svojho hrubého zárobku. A z neho si ešte odpočítajú zaplatené odvody a nezdaniteľné minimum.
Ak by napríklad zamestnanec s platom 700 eur začal v budúcom roku pracovať na živnosť, pričom by mu firma mesačne platila celkovú cenu práce, teda 946,30 eura, po zaplatení daní a odvodov by mu v čistom zostalo 738,14 eura. Mesačne by sa tak jeho čistý príjem zvýšil o 186,90 eura. S rastúcim príjmom sa rozdiel v čistom zárobku ešte zvyšuje. Ak by začal na živnosť pracovať človek, ktorý ako zamestnanec zarábal 1 500 eur, jeho čistý zárobok by stúpol o 613 eur.
Ľudia, ktorí využijú tento postup, musia rátať s tým, že úspora na odvodoch sa im v budúcnosti môže vrátiť v podobe nižších dávok či dôchodku. Napríklad zamestnanec s platom 700 eur dostane v prípade 30-dennej práceneschopnosti nemocenskú dávku vo výške 359,07 eura. Ak by začal pracovať na živnosť, platil by minimálne odvody a za rovnaký čas práceneschopnosti by mal nárok len na 226,35 eura. Ešte väčšie následky to môže mať v prípade dôchodku. „V dôchodkovom poistení platí zásada, že čím sú vyššie odvody na dôchodkové poistenie, tým bude vyššia suma budúceho dôchodku,“ vraví riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Peter Višváder. Nízke odvody preto znamenajú aj nízky dôchodok. Živnostníci by sa preto nemali spoliehať len na dôchodok od štátu, ale mali by si na penziu sporiť aj iným spôsobom.
Živnostníkov na rozdiel od zamestnancov nechráni ani zákonník práce. V prípade, že sa im stane pracovný úraz, firma pre ktorú pracujú, za to nebude niesť žiadnu zodpovednosť. Živnostník nemá nárok ani na stravné lístky, voľno na návštevu lekár a ak sa s firmou nedohodne na platenej dovolenke, v prípade dovolenky nedostane zaplatené.