„Invalidný dôchodca môže popri poberaní penzie pracovať. Zákon žiadnym spôsobom neobmedzuje nárok na jej výplatu a sumu z dôvodu, že jej poberateľ pracuje. Invalidní dôchodcovia sú v tomto smere obmedzení len svojím nepriaznivým zdravotným stavom,“ hovorí riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Peter Višváder.
„Poberateľ invalidného dôchodku môže pracovať bez ohľadu na to, aká výška miery poklesu schopnosti pracovať mu bola priznaná. Pri niektorých druhoch ochorení podmieňujúcich invaliditu je práca dokonca lekársky odporúčaná ako jedna z foriem terapie,“ vysvetlil Višváder. „Pri mnohých, najmä psychických ochoreniach je fyzická aktivita veľmi priaznivá pre zdravotný stav a pre udržanie dlhodobej stabilizácie ochorenia,“ konštatoval.
Problém môže nastať, ak sa zdravotne postihnutému človeku rozhodne dať výpoveď zamestnávateľ. „Na to, aby tak urobil, však musí mať výpovedný dôvod, ktorým však nesmie byť jeho invalidita. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je neplatná,“ približuje právnik Viktor Križan z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. „Pojem občana so zdravotným postihnutím je zakotvený v zákone o službách zamestnanosti, podľa ktorého je taký občan uznaný za invalidného podľa zákona o sociálnom poistení,“ vysvetlil Križan. „Ak má človek pokles schopnosti pracovať o viac ako 40 percent, je v zmysle Zákonníka práce zamestnancom so zdravotným postihnutím a zamestnávateľ mu výpoveď bez predchádzajúceho súhlasu úradu práce dať nemôže.“ Ak tak urobí, je považovaná za neplatnú.
Na podporu zamestnávania invalidných občanov, ktorí sami nie sú schopní nájsť si zamestnanie, sú zamerané nástroje aktívnej politiky trhu práce, prostredníctvom ktorých sa štát snaží motivovať zamestnávateľov, aby týchto ľudí zamestnali, ako aj motivovať samotných zdravotne postihnutých k podnikaniu. „K sociálnym potrebám človeka patrí aj potreba byť aktívnym a spoločensky prospešným. Proces spoločenskej inklúzie aj v oblasti zdravotne znevýhodnených je procesom náročným a dlho trvajúcim. Je to proces boja s predsudkami v rôznych sférach života našej spoločnosti. V oblasti zdravotne postihnutých je dôležitá predovšetkým ich pracovná inklúzia, ako aj pocit užitočnosti a spoločenskej utility, zvyšujúcej kvalitu života, tak v materiálnej, ako aj v duševnej oblasti,“ hovorí Dušan Piršel, riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím.
„Postavenie občanov s hendikepom na trhu práce definuje a upravuje zákon o službách zamestnanosti, ktorý vytvára legislatívny rámec pre ich zamestnávanie tým, že stanovuje pre zamestnávateľov povinný podiel zamestnancov so zdravotným postihnutím a sankcie vo forme finančných odvodov pri ich nedodržiavaní,“ hovorí Piršel. „Vytvára aj možnosť náhradného plnenia povinného podielu zamestnávania občanov s hendikepom, a tým možnosť vyhnúť sa povinným odvodom zadávaním zákaziek pre firmy, zamestnávajúce občanov so zdravotným postihnutím. Obsahom zákona je tiež riešenie vzdelávania pre trh práce, poradenstva, zaškolenia a prípravy na prácu a ďalších opatrení aktívnej politiky trhu práce. Umožňuje vytváranie chránených dielní a pracovísk, na ktorých zriadenie a prevádzku štát poskytuje finančné príspevky,“ konštatoval.
Ako dodal, neodmysliteľnou súčasťou činnosti inštitútu je rozvoj a uspokojovanie potrieb zdravotne postihnutých, ich príprava na plnohodnotný život, integráciu a uplatnenie v práci a v spoločnosti. „Našim klientom sa darí uplatniť najmä v oblasti služieb a gastronómie (upratovacie a údržbárske práce, pomocné a prípravné práce v kuchyni, vrátnik), v obchode (pomocný pracovník v obchode, dokladanie tovaru, pracovník pokladne, udržiavanie poriadku na zverenom úseku), ako pomocným manuálnym pracovníkom (úprava a udržiavanie zelene, separácia odpadu) či v oblasti administratívy (pomocné administratívne a účtovnícke práce),“ vraví Piršel.
„Prevažne sa nám darí umiestňovať klientov na skrátený pracovný úväzok, či už v zmysle pracovnej zmluvy, alebo dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce, klientom odporúčame využívať nástroje aktívnych opatrení trhu práce, napríklad dobrovoľnícku službu, absolventskú prax, absolvovanie rekvalifikačných kurzov,“ dodal.