Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je podnikateľ – dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške. Výška úroku je v úverovej zmluve zvyčajne dohodnutá na ročné obdobie (p. a. – per annum). Pričom úroková sadzba môže byť stanovená v úrokovej zmluve jedným číslom alebo ako základná sadzba plus marža bankovej inštitúcie. Úroky predstavujú odplatu za to, že veriteľ poskytol dlžníkovi finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy. Platia sa len za skutočne poskytnuté peňažné prostriedky a len od momentu ich skutočného čerpania, nie od uzatvorenia úverovej zmluvy, ak v čase jej uzatvorenia neboli peňažné prostriedky poskytnuté. Dôležité je spomenúť, že dlžník je povinný platiť úroky až do doby splatenia poskytnutých peňažných prostriedkov (istiny), a to aj v prípade, že so splatením poskytnutých peňažných prostriedkov mešká.
V prípade, ak výška úrokov nie je v zmluve dohodnutá, dlžník je povinný platiť požadované úroky v obvyklej výške požadovanej za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy, najviac však v najvyššej prípustnej výške stanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Účtovanie úveru: úver neovplyvňuje základ dane
Predtým ako sa pozrieme na účtovanie úroku, s tým sú spojené povinnosti pri účtovaní úveru. Ak je podnikateľovi účtujúcemu v sústave jednoduchého účtovníctva poskytnutý úver či pôžička, je potrebné ho účtovne zaevidovať v rámci Knihy záväzkov, a to v zmysle § 15 ods. 4 písm. d) zákona o účtovníctve.
V systéme jednoduchého účtovníctva sa prijaté krátkodobé i dlhodobé úvery u dlžníka účtovne evidujú v zmienenej Knihe záväzkov, pričom nie je dôležité či poskytovateľom úveru je banková inštitúcia alebo iný subjekt a nie je podstatné či ide o prijatie dlhodobého úveru (s dobou splatnosti viac ako jeden rok) alebo o prijatie krátkodobého úveru či pôžičky (s dobou splatnosti najviac jeden rok). Na rozdiel od systému podvojného účtovníctva, kde to naopak vplyv má.
Účtovanie v peňažnom denníku musí byť v súlade so zákonom č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších zmien. V prípade prijatia úveru, dlžník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva v rámci peňažného denníka, teda účtovne zaeviduje prírastok finančných prostriedkov. A to buď na bankovom účte alebo v hotovosti (závisí to od spôsobu poskytnutia úveru) a zároveň medzi príjmami, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane podnikateľa. V druhovom členení je to uvedené ako „Ostatné príjmy“. Takýto postup je v súlade s ustanovením § 3 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov.
Účtovanie úrokov: úroky ovplyvňujú základ dane
Výška poskytovaného úveru základ dane neovplyvňuje, avšak základ dane je ovplyvnený z titulu prijatia úveru len skutočne zaplatenými úrokmi, ktoré predstavujú vo svojej podstate v takomto vzťahu odplatu za požičanie finančných prostriedkov (cenu peňazí). Zaplatený úrok v rámci peňažného denníka tak prijímateľ úveru účtovne zaeviduje ako výdavok peňažných prostriedkov (v hotovosti alebo na bankovom účte) a zároveň medzi výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov – v druhovom členení „Prevádzková réžia“.
Zdroj: Profit365.sk