Potrebné je uvedomiť si, že dedičské konanie je akt nasledujúci po smrti niekoho blízkeho. „Táto udalosť by mala rodinu spojiť, nie rozhádať. Často sa deje presný opak,“ hovorí notár Peter Šulai.
Pri dedení zo závetu určuje okruh dedičov poručiteľ, teda vlastník majetku, ktorý akoby rozhoduje o tom, kto po ňom tento majetok nadobudne. Na Slovensku je však limitovaný viacerými obmedzeniami. „Hlavne je to inštitút neopomenuteľných dedičov, čo sú deti a prípadne ich potomkovia, ktorí v zmysle zákona musia dostať aspoň toľko, čo by im pripadalo zo zákona, ak sú maloletí, alebo polovicu toho, čo by im pripadalo zo zákona, ak sú plnoletí. Tento inštitút možno "obísť“ len vydedením, kde však majú vydedení účastníci možnosť napadnúť samotnú listinu o vydedení, respektíve dôvody vydedenia na súde. Neexistuje absolútna voľnosť v nakladaní s majetkom pre prípad smrti a aj preto je dobré, aby sa poručitelia o svojich krokoch vopred poradili s odborníkom," radí notár.
Na Slovensku je viac ako 340 notárov a na každého z nich sa možno obrátiť v takej závažnej otázke, ako je spísanie závetu alebo listiny o vydedení. Stáva sa napríklad aj to, že pre niekoho je spísanie závetu zbytočná záležitosť.
„Často sa stane, že príde klient s požiadavkou na spísanie závetu, pričom má napríklad dve deti a chce im zanechať všetko rovnakým dielom. Myslím si, že každý z notárov by tomuto závetcovi poradil, aby v takomto prípade závet nespisoval, pretože by sa ním dedilo rovnako ako zo zákona a radšej aby za svoje peniaze kúpil niečo deťom alebo vnúčatám. Závet má význam vtedy, ak sa chceme odchýliť od zákonného dedenia,“ upozorňuje Šulai.
Pri dedení zo zákona určuje okruh dedičov zákon, pričom medzi dedičmi je možné uzavrieť dohodu, v akom pomere budú dediť. Ak sa dedičia nedohodnú, rozhodne súd, ktorý im potvrdí dedičstvo podľa dedičských podielov, ak je to možné. „Domnievam sa, že je dobré, ak sa v rámci rodiny o dedení ľudia rozprávajú, nech túto otázku nevnímajú ako tabu, nech nechodia tajne za notármi s jedným z detí a na druhý deň s druhým, nech neriešia všetko v poslednej chvíli,“ hovorí notár.
Vhodné je si v rodine rozdiskutovať situáciu a hlavne si dať najavo, že poručiteľ vie, čo chce, že nie je nikým a ničím ovplyvnený a rozhodol sa z vlastnej vôle. Nech sa situácia nerieši priamo na smrteľnej posteli, tam už notár nemá čo robiť, to je miesto pre najbližších. Možno sa vzťahy pri priamej komunikácii pokazia, ale ak je niečo pokazené, dá sa to ešte napraviť a závet alebo listinu o vydedení je možné kedykoľvek zrušiť. Aby sa nenapĺňal citát jedného z dedičov: „Dovtedy som si myslel, že mám dobrú rodinu, kým sme sa nestretli na dedičskom konaní.“