Podnikatelia, ktorí majú nízke výdavky alebo sa nechcú zaťažovať účtovníctvom, väčšinou siahajú po paušálnych výdavkoch. Týmto spôsobom si môžu svoj základ dane znížiť o 40 percent svojich príjmov, maximálne do výšky 5¤040 eur za rok. To znamená, že čím vyšší príjem niekto dosiahne, tým sa mu menej paušálne výdavky vyplatia. Živnostník s hrubým príjmom 15-tisíc eur za rok si totiž vo forme paušálnych výdavkov odpočíta rovnakú sumu ako ten, ktorý zarobí 40-tisíc eur.
Živnostníci, ktorí sa rozhodnú, že si z príjmov budú uplatňovať skutočné výdavky, si môžu odrátať všetky náklady spojené s podnikaním. Zákon nešpecifikuje, čo všetko si možno odpočítať, určuje však, že daňové výdavky sú také, ktoré slúžia na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Podnikateľ tak v prípade daňovej kontroly musí vedieť preukázať, ako vynaložené výdavky súvisia s jeho príjmami.
Problém môže nastať predovšetkým pri výdavkoch, ktoré by mohli mať aj charakter osobnej spotreby. Ak si niekto dá do nákladov napríklad kosačku či televízor, musel by v prípade daňovej kontroly preukázať, že ich používa len na podnikanie. Zákon v takýchto prípadoch umožňuje odpočítať si paušálne 80 percent z ceny takejto veci. V takom prípade daňový úrad nebude skúmať, v akom rozsahu používa daňovník túto vec na podnikanie a v akom na súkromné účely.
Práve odpočítanie výdavkov za veci, ktoré využívajú podnikatelia na súkromné účely, patria medzi najčastejšie nedostatky, ktoré riešia daňoví kontrolóri. „Medzi najčastejšie typy výdavkov, ktoré živnostníci uplatňujú do daňových výdavkov a nemajú nárok na ich uplatnenie, patria najmä výdavky na obstaranie, resp. prevádzkovanie majetku, ktorý daňovník využíva v plnom rozsahu na osobné účely, resp. ho využíva na podnikanie len sčasti a nesprávne účtuje do výdavkov tieto výdavky v plnom rozsahu. Medzi takéto nesprávne uplatňované výdavky patria aj výdavky vynakladané výlučne na osobnú potrebu, ktoré nie je možné považovať za daňové výdavky, ako napríklad oblečenie osobného charakteru, výdavky na okuliare, stomatologické služby, kadernícke, resp. kozmetické služby a iné,“ vraví hovorkyňa Finančnej správy Patrícia Macíková.
Najčastejšie si pritom živnostníci dávajú do nákladov výdavky súvisiace s autom, s pracovnými cestami, výdavky na stravovanie či na mobilný telefón alebo internet. V prípade auta majú podnikatelia dve možnosti – buď budú na podnikanie používať svoje súkromné auto, alebo auto zaradia do obchodného majetku. Súkromné auto sa vyplatí používať tým živnostníkom, ktorí vlastnia staršie auto a neplánujú kupovať nové. Za každý prejdený kilometer si v takom prípade dajú do nákladov 0,183 eura a okrem toho si môžu odpočítať aj prejazdený benzín či naftu podľa údajov o spotrebe uvedených v technickom preukaze. Napríklad ak niekto prejde za rok 20 000 kilometrov, dá si do nákladov 3 660 eur vo forme paušálnej náhrady a spotrebované pohonné látky. Ak má auto spotrebu sedem litrov na sto kilometrov, znamená to, že pri cene benzínu 1,20 eura za liter, si dá do nákladov 1 680 eur.
Ak niekto zaradí auto do obchodného majetku, môže si dať do nákladov vo forme odpisov kúpnu cenu auta. Napríklad ak kúpi auto za 20-tisíc eur, bude si počas štyroch rokov dávať do nákladov 5-tisíc eur. Okrem toho si môže odpočítať aj spotrebované pohonné hmoty, poistenie, náklady na servis či pneumatiky.