Zamestnanec
Ak zamestnanec poberá hrubú mzdu tisíc eur, dostáva v čistom 761,67 eura. Dávky sa mu počítajú z jeho hrubého platu, teda zo sumy 1 000 eur. To znamená, že ak ochorie, bude v prvých troch dňoch dostávať nemocenskú dávku vo výške 8,22 eura a od štvrtého dňa 18,08 eura. V prípade, že by bol chorý 30 dní, dostane celkovo 512,82 eura. Ak by prišiel o zamestnanie, mal by po splnení podmienok nárok na dávku v nezamestnanosti. V mesiaci, ktorý má 30 dní, by dostával dávku vo výške 493 eur. Dávku v nezamestnanosti by mohol poberať najviac šesť mesiacov.
Ak by v tomto roku bol jeho hrubý plat tisíc eur, získal by osobný mzdový bod, ktorý sa používa pri výpočte dôchodku, vo výške 1,1656. To znamená, že za tento odpracovaný rok by jeho budúci dôchodok vzrástol o 12,81 eura. Ak by absolvent začal v súčasnosti pracovať za tisíc eur a jeho mzda by sa zvýšila každý rok rovnako, ako porastie priemerná mzda, mal by po 40 odpracovaných rokoch nárok na dôchodok vo výške 512 eur (v súčasných cenách, skutočná výška dôchodku porastie rovnako ako budú rásť priemerné mzdy).
Živnostník
Ak prejde na živnosť a zamestnávateľ mu bude vyplácať celkovú cenu práce, bude mu každý mesiac chodiť na účet 1 352 eur. Z tejto sumy však musí sám zaplatiť dane i odvody. Ak využije paušálne výdavky, jeho vymeriavací základ pre platenie odvodov bude 627,19 eura. Každý mesiac bude preto do zdravotnej poisťovne platiť 87,80 eura a do Sociálnej poisťovne 207,90 eura (prvý rok nebude musieť platiť povinné odvody do Sociálnej poisťovne). Jeho ročná daň dosiahne 728,13 eura, čo je priemerne 60,67 eura mesačne. Jeho priemerný mesačný čistý príjem preto bude vo výške 995,63 eura. V porovnaní s tým, keby zostal zamestnancom, sa tak jeho čistý mesačný príjem zvýši o 234 eur. Skutočný čistý zisk však bude nižší, keďže ako živnostník nebude mať nárok na stravné lístky, vďaka ktorým si zamestnanec v mesiaci, ktorý má 22 pracovných dní, polepší v čistom o 38 eur.
Dávky zo sociálneho poistenia sa mu budú počítať z vymeriavacieho základu, z ktorého si platí odvody, teda zo sumy 627,19 eura. Ak ochorie, bude mať v prvých troch dňoch nárok na dennú dávku vo výške 5,15 eura. Od štvrtého dňa by mal dostávať 11,34 eura. V prípade, že by bol práceneschopný 30 dní, dostal by nemocenskú dávku vo výške 321,63 eura. V porovnaní s tým, keby zostal zamestnancom, by si tak pohoršil o 191,19 eura.
Ako živnostník by neplatil povinné poistenie v nezamestnanosti. Ak by neuzatvoril dobrovoľné poistenie, nemal by nárok na dávku v nezamestnanosti. Ako zamestnanec s tisíceurovým platom by pritom mal nárok na dávku vo výške 493 eur mesačne.
V prípade, že by sa jeho ročný zárobok zvyšoval rovnako, ako porastie priemerná mzda na Slovensku, mal by po 40 odpracovaných rokoch nárok na dôchodok v sume približne 321 eur (v súčasných cenách, skutočná výška dôchodku porastie rovnako, ako budú rásť priemerné mzdy). V porovnaní s tým, keby zostal zamestnancom, by jeho dôchodok bol o 191 eur nižší.
O ktoré výhody príde
Ako živnostník nebude mať nárok na stravné v prípade služobných ciest. Ak napríklad ide na služobnú cestu na Slovensku, ktorá trvá viac ako 18 hodín, má nárok na stravné vo výške 9,80 eura. V prípade, že by išiel na služobnú cestu do zahraničia, príde o výrazne viac peňazí. Napríklad v Rakúsku je základná suma stravného pre služobné cesty trvajúce viac ako 12 hodín 45 eur.
Problém môže nastať v prípade, že sa mu stane pracovný úraz. Všetci zamestnávatelia musia platiť za svojich zamestnancov úrazové poistenie, z ktorého môžu potom zamestnanci získať napríklad úrazový príplatok, úrazovú rentu či jednorazové vyrovnanie. Ak však bude pracovať na živnosť, nebude platiť odvody na úrazové poistenie. To znamená, že nebude mať ani nárok na dávky z tohto poistenia.