Klamať na odvodoch sa neoplatí

V poslednom čase sa zvýšil počet zamestnávateľov, ktorí za svojich zamestnancov vykazujú len časť mzdy, a tak účelovo znižujú výšku odvodov.

20.04.2016 09:52
Sociálna poisťovňa, Foto: ,
Ilustračné foto.
debata (13)

Oboje je porušovaním zákona a môže sa stať až trestným činom. Jeden z dôsledkov takéhoto konania však výrazne poškodzuje najmä zamestnancov, pretože od výšky ich príjmu sa následne odvíjajú aj dávky, na ktoré majú nárok. Platí totiž pravidlo: čím nižší príjem, tým nižšie sú aj dávky (a naopak). Predovšetkým nemocenská dávka vrátane materského, úrazová dávka či dávka v nezamestnanosti, ale v konečnom dôsledku aj výška starobného dôchodku.

O koľko prídete na nemocenských dávkach

Ak zamestnávateľ odvádza iba časť mzdy zamestnanca, nemocenská dávka sa vypočíta iba z vykázaného príjmu a je nižšia ako dávka vypočítaná zo skutočnej mzdy.

Príklad č. 1: Zamestnanec poberá mzdu 405 eur. Výška jeho nemocenského za 31 dní je 227,10 eura. Ak však zamestnávateľ vykazuje len časť jeho mzdy vo výške 300 eur, výška dávky je len 168,20 eura. Rozdiel v nemocenskej dávke za jeden mesiac je 58,90 eura.

Príklad č. 2: Zamestnanec zarába 652 eur. Výška jeho nemocenského za 31 dní je v tomto prípade 365,50 eura. Ak však zamestnávateľ vykazuje len časť jeho mzdy, napríklad vo výške 352 eur, výška dávky je len 197,40 eura. Rozdiel v nemocenskej dávke za mesiac je 168,10 eura.

Príklad č. 3: Zamestnanec poberá mzdu 824 eur. Výška jeho nemocenského za 31 dní je v tomto prípade 461,90 eura. Ak však zamestnávateľ vykazuje len časť jeho mzdy vo výške 450 eur, výška dávky je len 252,30 eura. Rozdiel v nemocenskej dávke za jeden mesiac je 209,60 eura.

Príklad č. 4: Zamestnanec zarába 1 000 eur. Výška jeho nemocenského za 31 dní je 560,60 eura. Ak však zamestnávateľ vykazuje len časť jeho mzdy vo výške 380 eur, výška dávky je len 213,10 eura. Rozdiel v nemocenskej dávke za mesiac je 347,50 eura.

Koľko stratíte na dávke v nezamestnanosti

Ak zamestnávateľ vykazuje iba časť mzdy zamestnanca, vystavuje ho riziku, že mu v prípade nezamestnanosti vznikne nárok na dávku v nižšej sume (výška dávky sa určuje z hrubej mzdy za posledné dva roky), ako keby mal vykázanú skutočnú mzdu. Nárok na dávku je šesť mesiacov a za toto obdobie môžu rozdiely narásť až do tisícovej hodnoty.

Príklad č. 1: Ak zamestnanec poberá mzdu 405 eur a zamestnávateľ vykazuje jeho plnú mzdu, nárok na dávku v nezamestnanosti za 31 dní je 206,40 eura. Ak však zamestnávateľ vykazuje plat len 300 eur, dávka predstavuje 152,90 eura. Mesačne tak vznikne rozdiel 53,50 eura, za šesť mesiacov rozdiel dosiahne 321 eur.

Príklad č. 2: Ak zamestnanec zarába 652 eur a zamestnávateľ vykazuje jeho plnú mzdu, nárok na dávku za 31 dní je 332,30 eura. Ak však zamestnávateľ vykazuje mzdu vo výške iba 352 eur, dávka predstavuje 179,40 eura. Mesačne tak vznikne rozdiel 152,90 eura, za šesť mesiacov až 917,40 eura.

Príklad č. 3: Ak zamestnanec poberá mzdu 824 eur a zamestnávateľ vykazuje jeho plnú mzdu, nárok na dávku v nezamestnanosti za 31 dní je 420 eur. Ak mu však platí iba 450 eur, dávka predstavuje 229,40 eura. Mesačne tak vznikne rozdiel 190,60 eura, za šesť mesiacov až 1 143,60 eura.

Príklad č. 4: Ak zamestnanec zarába 1 000 eur a zamestnávateľ vykazuje jeho plnú mzdu, nárok na dávku za 31 dní je 509,60 eura. Ak však zamestnávateľ vykazuje mzdu iba 380 eur, dávka je 193,70 eura. Mesačne tak vznikne rozdiel 315,90 eura, za šesť mesiacov až 1 895,40 eura.

Nižší bude aj dôchodok

Ak zamestnávateľ Sociálnej poisťovni vykazuje iba časť mzdy zamestnanca, pri výpočte dôchodku sa vychádza iba z vykazovaného príjmu. Následne sa aj dôchodok bude mesačne vyplácať v nižšej sume.

Príklad č. 1: Ak je zamestnanec dôchodkovo poistený 42 rokov, jeho mesačná mzda v roku 2015 dosahovala 600 eur a zamestnávatel' vykazoval príjem v tejto výške, starobný dôchodok bude 352,70 eura mesačne. Ak však za neho zamestnávatel' platil odvody len z minimálnej mzdy (v roku 2015 bola 380 eur), vypočítaný starobný dôchodok bude 236,50 eura mesačne. Mesačne tak vznikne rozdiel 116,20 eura, čo za rok predstavuje 1 394,40 eura.

Príklad č. 2: Ak zamestnanec odpracoval 42 rokov, zarábal 882 eur a zamestnávateľ' vykazoval príjem v tejto výške, starobný dôchodok bude 463,80 eura mesačne. Ak však zamestnávateľ vykazoval mzdu len vo výške 380 eur, vypočítaný dôchodok bude 236,50 eura mesačne. Mesačne tak vznikne rozdiel 227,30 eura, čo za rok predstavuje až 2 727,60 eura.

Príklad č. 3: Ak zamestnanec odpracoval 42 rokov a zarábal 1 150 eur a zamestnávateľ vykazoval príjem v tejto výške, starobný dôchodok bude 594,90 eura mesačne. Ak však zamestnávatel' vykazoval mzdu len 380 eur, vypočítaná penzia bude 236,50 eura mesačne. Mesačne tak vznikne rozdiel 358,40 eura, čo za rok predstavuje 4 300,80 eura.

Dosah na úrazové dávky

Ak zamestnávateľ vykazuje iba časť mzdy zamestnanca, vystavuje ho riziku, že mu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania vznikne nárok na úrazové dávky v nižšej sume.

Príklad č. 1: Poškodený zamestnanec v rozhodujúcom období poberal mzdu 405 eur. Ak zamestnávateľ vykazoval len časť mzdy vo výške 300 eur, úrazová renta pri poklese pracovnej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť na 50 % bude 120,10 eura mesačne. Ak však za neho platil odvody z celej mzdy, úrazová renta bude 162,10 eura. Mesačne tento rozdiel predstavuje 42 eur.

Príklad č. 2: Poškodený zamestnanec poberal v rozhodujúcom období mzdu 1 000 eur. Ak zamestnávateľ vykazoval len časť mzdy vo výške 450 eur, úrazový príplatok za 30 dní bude 124,30 eura. Ak vykazoval celú mzdu vo výške 1 000 eur, úrazový príplatok bude 276,20 eura. Rozdiel na úrazovom príplatku predstavuje 151,90 eura mesačne. Príklad č. 3: Poškodený zamestnanec poberal v rozhodujúcom období mzdu 1 200 eur. Ak zamestnávateľ vykazoval len časť mzdy vo výške 405 eur, úrazová renta pri poklese pracovnej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť na 50 percent bude 162,10 eura mesačne. Ak zamestnávateľ vykazoval celú mzdu vo výške 1 200 eur, úrazová renta bude 480,10 eura. Rozdiel na úrazovom príplatku predstavuje 318 eur mesačne.

Skontrolujte si zamestnávateľa

Máte na to dve možnosti:

  1. osobnou návštevou pobočky Sociálnej poisťovne, kde môžete zistiť, akú výšku príjmu za vás vykazuje,
  2. sledovaním stavu tzv. individuálneho účtu poistenca.

Čo to znamená? Sociálna poisťovňa vedie každému poistencovi individuálny účet poistenca. Prístup k informáciám o zmenách stavu umožňuje bezplatne aj na vlastnej webovej stránke www.socpoist.sk. Poistenec prostredníctvom tejto elektronickej služby získa údaje o svojich mesačných vymeriavacích základoch, ale aj o tom, či zaňho zamestnávateľ odvádza poistné. Prostredníctvom individuálneho účtu poistenca možno získať aj údaje o období poistenia.

Vlastný individuálny účet môže poistenec sledovať tromi spôsobmi:

  1. zriadiť si elektronický prístup k individuálnemu účtu,
  2. osobne požiadať v pobočke Sociálnej poisťovne o zaslanie informácie o obdobiach poistenia a vymeriavacích základoch, teda o stave vlastného individuálneho úč­tu,
  3. požiadať Sociálnu poisťovňu – ústredie o informácie z individuálneho účtu poistenca listom, e-mailom alebo telefonicky.

Ako reklamovať

Ak zistíte nezrovnalosti medzi tým, koľko je váš skutočný príjem, a údajmi, ktoré vám poskytne Sociálna poisťovňa, môžete si uplatniť reklamáciu – listom, e-mailom, faxom alebo osobne. Ak v reklamácii žiadate o opravu alebo doplnenie chýbajúcich údajov, najlepšie je obrátiť sa na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne. Ak máte k dispozícii relevantné doklady, na ktorých základe možno uskutočniť opravu alebo doplnenie údajov, treba tieto doklady priložiť k reklamácii.

Zdroj: Sociálna poisťovňa

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #odvody #zamestnanci #zamestnávatelia