„Zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,“ tvrdí Viktor Križan z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity.
Každému zamestnancovi patrí základná dovolenka v trvaní minimálne štyroch týždňov. „Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý dovŕšil vek najmenej 33 rokov,“ hovorí Križan. Okrem toho majú zamestnanci nárok aj na ďalšie platené i neplatené voľno. Zamestnávateľ im musí do roka napríklad poskytnúť až sedem dní plateného voľna na návštevu lekára. Ďalších sedem dní môžu dostať na sprevádzanie rodinného príslušníka k lekárovi. Ak im to nepostačuje, môžu dostať aj ďalšie voľno, ale už neplatené.
Zamestnávateľ musí každému zamestnancovi, ktorý odpracuje viac ako štyri hodiny, zabezpečiť stravu. Väčšina firiem na to využíva stravné lístky. Minimálna hodnota stravného lístka je v súčasnosti 3,15 eura, z čoho zamestnávateľ zaplatí aspoň 55 percent a zamestnanec zvyšných 45 percent. Výhodou stravného lístka je, že sa z neho neplatia dane z príjmu.
Firmy musia svojim zamestnancom zaplatiť aj v prípade pracovnej cesty. Okrem preukázateľne vynaložených nákladov, ako sú náklady za ubytovanie či použitie vlastného auta, im musia uhradiť aj stravné. Na Slovensku je výška stravného pri celodennej služobnej ceste 9,80 eura. Pri zahraničnej služobnej ceste sa výška stravného odvíja od dĺžky cesty ale aj od krajiny, do ktorej zamestnanec cestuje. Napríklad v Rakúsku musí zamestnanec dostať v prípade celodennej služobnej cesty stravné vo výške 45 eur, v Poľsku 37 eur a v Maďarsku 39 eur.
Sumy môže zamestnávateľ znížiť len v prípade, že má pracovník zabezpečené bezplatné stravovanie. Za raňajky sa v takom prípade odpočíta zo stravného 25 percent, za obed 40 percent a za večeru 35 percent. Za bezplatné stravovanie sa však nepovažuje, ak napríklad na pracovnej konferencii sú k dispozícii chlebíčky či minerálka.
Platí pritom, že klasickí zamestnanci majú nárok na viac výhod než ľudia pracujúci na dohodu. Napríklad dohodári musia podľa Zákonníka práce tiež dostať voľno na ošetrenie či vyšetrenie u lekára, ale zamestnávateľ im ho nezaplatí. Ľuďom pracujúcim na dohodu firmy neposkytujú ani dovolenku či stravné lístky.