Pri darovaní domu je potrebná zmluva

Darovanie je častý právny úkon, ktorým mnohé fyzické aj právnické osoby prevádzajú svoj majetok. Na to, aby boli darovanie a darovacia zmluva platné, však treba dodržať zákonom stanovené náležitosti.

22.07.2015 09:58
hypotéka, prenájom, nájom, nehnuteľnosť, byt Foto:
Ilustračné foto.
debata

Darovacia zmluva predstavuje dvojstranný právny úkon. „Na základe darovacej zmluvy vznikajú zmluvným stranám vzájomné práva a povinnosti, a to predovšetkým povinnosť darcu bezodplatne previesť vlastnícke právo k daru na obdarovaného a povinnosť obdarovaného dar prijať,“ hovorí právnička Petra Kováčová. Pri väčšine darovacích zmlúv zákon nevyžaduje ich písomnú podobu, neplatí to však pri darovaní nehnuteľnosti. „Ak je predmetom darovania byt alebo iný typ nehnuteľnosti, darovacia zmluva musí mať písomnú formu a podpis darcu na tejto zmluve musí byť úradne overený pred notárom alebo pred príslušným orgánom obce,“ dodáva.

Vlastníctvo darovanej nehnuteľnosti neprechádza na nového vlastníka uzatvorením darovacej zmluvy, ale nadobúda ho až vkladom tejto zmluvy do katastra nehnuteľností. „Na to, aby nastali právne účinky darovacej zmluvy, je nevyhnutné, aby vlastnícke právo obdarovaného bolo zapísané do katastra nehnuteľností vkladom,“ upozorňuje právnička. Zápis vykoná príslušný kataster. V prípade, ak sú splnené všetky podmienky stanovené katastrálnym zákonom, kataster vydá rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. K prechodu vlastníckeho práva k darovanej nehnuteľnosti teda dochádza až dňom právoplatnosti rozhodnutia katastra. Podmienkou však je, aby darovacia zmluva bola platne uzatvorená a aby obsahovala všetky náležitosti predpísané pre tento typ zmluvy.

 Podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy je bezplatnosť. Darca teda za svoj dar nedostane žiadnu protihodnotu. Ak požaduje za svoj dar protislužbu, výkon alebo činnosť, nemožno hovoriť o darovacej zmluve. O darovanie nejde ani vtedy, ak niekto požaduje za dar podstatne zníženú sumu oproti bežnej sume, za akú sa napríklad nehnuteľnosť predáva. Kombinácia darovacej a kúpnej zmluvy je zo zákona neprípustná. Výnimku tvoria len zmluvy so symbolickou sumou, pokiaľ sa využijú ustanovenia o simulovaných právnych úkonoch, ale podľa právnikov je tento typ zmluvy v prípade bežného darovania napríklad nehnuteľností ľahšie napadnuteľný.

V prípade, ak je predmetom darovania nehnuteľnosť, tak v záujme zabezpečenia ochrany vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam platný právny poriadok vyžaduje, aby darovacia zmluva týkajúca sa nehnuteľností, okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre každý zmluvný typ, spĺňala aj ďalšie osobitné náležitosti. Tieto nie sú upravené len v ustanoveniach Občianskeho zákonníka, ale aj v ustanoveniach ďalších právnych predpisov ako zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, zákon o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam.

Darovacia zmluva by mala obsahovať aj podmienky, na základe ktorých sa môže majiteľ domáhať vrátenia daru. Občiansky zákonník stanovuje presné podmienky, na základe ktorých sa možno domáhať vrátenia daru a znamená to, že majiteľ nemôže darovanú nehnuteľnosť len tak svojvoľne pýtať späť. Súd rozhodne v prospech bývalého majiteľa žiadajúceho o navrátenie daru len vtedy, ak sa k nemu obdarovaný správal tak, že svojím správaním hrubo porušoval dobré mravy, alebo sa tak správal k členom darcovej rodiny. Za hrubé porušenie mravov sa považuje napríklad fyzické napadnutie darcu obdarovaným, neposkytnutie pomoci v starobe, chorobe a to isté platí aj voči členom darcovej rodiny. Právo na vrátenie daru si darca uplatňuje u obdarovaného. Obdarovaný môže odoprieť vrátenie daru tým, že poprie existenciu zákonných dôvodov na vrátenie daru, vtedy musí darca svoj nárok uplatniť na súde.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #darovanie