„V súčasnosti, keď si aj zdravý jedinec zložitejšie hľadá zamestnanie, sú občania so zdravotným postihnutím viac znevýhodnení,“ povedal Dušan Piršel, riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím. Zrejme aj to je jedným z dôvodov, prečo sa štát snaží, hoci len čiastočne, pomáhať týmto ľuďom rôznymi príspevkami.
Zákon o službách zamestnanosti obsahuje viaceré nástroje aktívnej politiky trhu práce pre ľudí so zdravotným postihnutím. K najznámejším patria chránené dielne a pracoviská, príspevok na osobnú asistenciu a podobne. Nástrojov je však viac a tiež sa volia podľa individuálnych objektívnych potrieb. Po splnení podmienok vzniká nárok na poskytnutie príspevkov každému zamestnávateľovi alebo hendikepovanému občanovi, ktorý o príspevok požiada. Zamestnávateľ za takého zamestnanca potom platí nižšie odvody, ale môže na neho dostať aj viaceré druhy príspevkov, napríklad príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, príspevok na činnosť pracovného asistenta, ktorý asistuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím, a ak zriadi chránené pracovisko alebo chránenú dielňu pre takého človeka.
Spôsoby, ako sa ľudia vyrovnávajú so zdravotným postihnutím, sú rôzne, je však dobré vedieť, kde sa obrátiť o radu a pomoc. Poradenstvo môžu poskytnúť agentúry podporovaného zamestnávania či Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu. Klient tu dostane komplexnú sociálnu a pracovnú rehabilitáciu vedúcu k čo najskoršiemu zaradeniu sa na trh práce. „Okrem pomoci pri vyhľadávaní vhodného zamestnania je tu možnosť psychologického poradenstva, možnosť tréningu a hodnotenia jednoduchých pracovných zručností, možnosť stanovenia výšky pracovného potenciálu klienta alebo možnosť využitia čiastočnej liečebnej rehabilitácie,“ hovorí Piršel.
Mnoho hendikepovaných ľudí, ktorí sú zároveň poberateľmi invalidného dôchodku, má obavy, že ak sa zamestnajú, o svoju penziu prídu. „Nejde o nezákonnú činnosť. Invalidní dôchodcovia môžu pracovať a zároveň poberať invalidný dôchodok. Zákon o sociálnom poistení ani iný právny predpis nezakazuje súčasné poberanie invalidného dôchodku a výkon primeranej zárobkovej činnosti,“ vysvetlil riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Peter Višváder. „Poberateľ invalidného dôchodku môže vykonávať primeranú zárobkovú činnosť bez ohľadu na to, aká výška miery poklesu schopnosti pracovať mu bola priznaná. Ak to zdravotný stav invalidného dôchodcu umožňuje, môže pracovať. Pri mnohých, najmä psychických ochoreniach, je fyzická aktivita veľmi priaznivá pre zdravotný stav a na udržanie dlhodobej stabilizácie ochorenia,“ dodal.
„Pojem občana so zdravotným postihnutím je zakotvený v zákone o službách zamestnanosti, podľa ktorého je takýto občan uznaný za invalidného podľa zákona o sociálnom poistení,“ hovorí právnik Viktor Križan z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. Ak invalidný človek pracuje, pred možnou výpoveďou ho chráni zákon. „Ak má človek pokles schopnosti pracovať o viac ako 40 percent, je v zmysle Zákonníka práce zamestnancom so zdravotným postihnutím. Ako takého ho zákon chráni pred výpoveďou. Ak sa takémuto zamestnancovi rozhodne dať zamestnávateľ výpoveď, musí mať na to výpovedný dôvod, ktorým však nesmie byť jeho invalidita a môže tak urobiť len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná,“ vysvetlil právnik. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek na nárok na starobný dôchodok, alebo ak sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny.