Zamestnanci aj živnostníci musia platiť odvody na zdravotné poistenie a na sociálne poistenie. Vďaka plateniu zdravotných odvodov potom majú nárok na poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Platí tu pritom, že každý človek má nárok na rovnakú zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na to, aké platí odvody. Zo Sociálnej poisťovne zase môžeme dostať dôchodok, nemocenské dávky či dávku v nezamestnanosti. Výška týchto dávok sa priamo odvíja od sumy zaplatených odvodov. To znamená, že čím viac niekto zarába a platí preto vyššie odvody, bude mať nárok aj na vyšší dôchodok či dávky.
„V dôchodkovom poistení platí zásada, že čím sú vyššie odvody na dôchodkové poistenie, tým bude vyššia suma budúceho dôchodku,“ vraví riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Peter Višváder. Napríklad ak by o dôchodok dnes žiadal človek, ktorý odpracoval 40 rokov a celý život poberal priemernú mzdu, mal by dostať dôchodok na úrovni 433 eur. V prípade, že by o penziu žiadal človek s rovnakým počtom odpracovaných rokov, ale s polovičným platom, jeho penzia by dosiahla približne 260 eur. Vďaka tomu, že lepšie zarábajúci v rámci solidarity prispievajú na dôchodky ľudí s podpriemerným platom, bude poberať viac ako polovicu dôchodku človeka s dvojnásobným platom. Navyše od júla začne platiť minimálny dôchodok a človek, ktorý odpracoval 40 rokov, bude dostávať minimálnu penziu vo výške 311,10 eura.
Aj v prípade choroby dostane človek nemocenskú dávku v závislosti od toho, akú mzdu poberal. Ak ochorie človek, ktorý zarába 800 eur, dostane v prípade 30-dňovej práceneschopnosti dávku vo výške 410 eur. V prípade, že by zarábal len 400 eur, dostane 205 eur. Keďže nemocenské dávky sa ľuďom s nízkym príjmom neupravujú tak ako pri dôchodkoch, dostane zamestnanec so 400-eurovým platom polovičnú dávku v porovnaní s tým, keby zarábal 800 eur.
Ak sa bude zamestnanec alebo živnostník starať o choré dieťa, môže zase dostávať ošetrovné vo výške 55 percent z vymeriavacieho základu. Maximálne ho možno poberať desať dní. Materské zase predstavuje 65 percent platu. Už od začiatku budúceho roku by sa malo zvýšiť na 70 percent. Ministerstvo práce plánuje aj jeho ďalšie zvýšenie na 75 percent z hrubého platu, tak aby žena na materskej dostávala v čistom približne rovnakú sumu, ako keď pracovala.
Na dôchodok či nemocenské dávky majú okrem zamestnancov nárok aj živnostníci. Tí si však väčšinou platia odvody z minimálneho vymeriavacieho základu, čo znamená, že sa im z tejto sumy aj vypočítajú dávky. Napríklad ak bol živnostník, ktorý si platí minimálne odvody, 30 dní chorý, dostane nemocenskú dávku vo výške 206,42 eura.
Okrem dávok zo sociálneho poistenia majú zamestnanci nárok aj na ďalšie výhody, ktoré im poskytuje zamestnávateľ. Musia dostať stravné lístky či dovolenku. Okrem toho majú nárok aj na ďalšie platené voľno, napríklad ak potrebujú ísť na vyšetrenie alebo ošetrenie alebo ak musia k lekárovi sprevádzať svojho rodinného príslušníka.