Môj bratranec zdedil po svojom otcovi aj majetok pripadajúci môjmu otcovi. Majetok predal, ale bol si toho vedomý, a súhlasil s obnovou dedičského konania, ktoré sa konalo v roku 1961. Neriešili sme obnovu dedičského konania doteraz , nemal nič aby to mohol vysporiadať. Bratranec zomrel v roku 2003 a závet napísal na cudziu osobu. Objavili sa ale pozemky, ktoré by dedil, ale podľa závetu to dedí po ňom cudzia osoba. Ja mám doklady, že mi dlží a chcel to vysporiadať. Má tá cudzia osoba, ktorá prevzala dedičstvo po ňom povinnosť vysporiadať sa s jeho dlžobou? Zdedil tento dedič po ňom dom , pozemky a aj jeho dlhy voči mne? Ing. B. H.
Odpoveď:
Občiansky zákonník upravuje premlčaciu dobu pokiaľ ide o vydanie dedičstva proti nepravému dedičovi. V tomto prípade začína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo.
Naproti tomu, vlastnícke právo sa nepremlčuje. K obnove dedičského konania dochádza v prípade, ak sa po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, alebo po vydaní osvedčenia o dedičstve objaví ďalší poručiteľov majetok.
Ak by sa objavil iba dlh, konanie o dedičstve sa nevykoná. Treba však zdôrazniť, že v konaní o novoobjavenom majetku sa už neotvára otázka, kto je alebo nie je dedičom. Dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Treba zdôrazniť, že za tieto dlhy zodpovedá len do výšky nadobudnutého dedičstva. Pokiaľ bude dedičov viac, zodpovedajú za dlhy poručiteľa podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli. Dlh pritom musí existovať v čase smrti poručiteľa.
Odpovedala JUDr. Veronika Lacková, MBA, A|K|M|V advokátska kancelária s.r.o., www.akmv.sk