Všetci prenajímatelia si môžu zo svojho príjmu odpočítať nezdaniteľnú sumu vo výške 500 eur. Do daňového priznania následne uvádzajú až príjem po odpočítaní týchto 500 eur. Napríklad, ak má niekto ročný príjem z prenájmu 3¤000 eur, do daňového priznania uvedie len zárobok vo výške 2¤500 eur. V prípade, že zarobí na prenájme menej ako 500 eur, nemusí tento zárobok vôbec uvádzať do daňového priznania.
V rovnakom pomere, v akom si však niekto vďaka odpočítaniu 500 eur zníži svoje príjmy, si musí znížiť aj svoje výdavky. Napríklad, ak niekto po odpočítaní 500 eur uvedie do daňového priznania 85 percent svojich celkových príjmov, môže sem uviesť takisto len 85 percent svojich výdavkov.
Dôchodcovia môžu využiť aj to, že príjem nižší ako polovica nezdaniteľnej časti základu dane sa nezdaňuje. Do úvahy sa pritom berie až príjem po odpočítaní 500 eur. V prípade, že im po odrátaní 500 eur zostane menej ako 1¤901,66 eura, nemusia vôbec podávať daňové priznania ani platiť daň.
Ak byt prenajímajú manželia, môžu si obaja odpočítať nezdaniteľnú sumu vo výške 500 eur. Obaja takisto môžu využiť oslobodenie od dane do výšky polovice nezdaniteľného minima. V prípade dôchodcov to znamená, že môžu celkovo zarobiť až 4¤803,32 eura a nezaplatia žiadnu daň.
Manželia, ktorí vlastnia prenajímaný byt v bezpodielovom spoluvlastníctve, si môžu príjem z prenájmu rozdeliť podľa vzájomnej dohody. Ak ich celkový zárobok je vyšší ako 4¤803,32 eura, oplatí sa im tento príjem rozdeliť nerovnomerne, tak aby jeden z nich nemusel vôbec platiť daň. To znamená, že napríklad manželka si dá príjem vo výške 2¤401,66 eura. Po odpočítaní 500 eur jej zostane 1¤901,66 eura, čo je presne hranica, po ktorú netreba platiť dane. Jej manžel zdaní zvyšnú časť príjmu. V porovnaní s tým, keby si zárobok rozdelili na polovicu, zaplatia na daniach menej.
V porovnaní s minulosťou nemôžu prenajímatelia využiť paušálne výdavky, ale len skutočné. Z príjmu si tak môžu odpočítať predovšetkým výdavky za energie a ostatné služby spojené s prenajímaným bytom.