„Ani platná darovacia zmluva však nezaručí, že ju niekto po smrti darcu nenapadne a nebude sa domáhať dedičských práv. Ak je darovacia zmluva platná, zrušiť ju nemožno. O hodnotu daru sa však môže znížiť dedičstvo obdarovaného,“ uvádza Róbert Bános z advokátskej kancelárie Bános.
Podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy je bezplatnosť, čo v praxi znamená, že darca za svoj dar nedostane žiadnu protihodnotu. Ak darca požaduje za svoj dar nejakú protislužbu, výkon alebo činnosť, nemožno hovoriť o darovacej zmluve.
Darovacia zmluva musí spĺňať všetky zákonom stanovené náležitosti – jej obsah upravuje Občiansky zákonník. Podľa zákonníka musí mať pri nehnuteľnostiach písomnú podobu a nesmie chýbať úradne overený podpis darcu. Proti prípadnému napadnutiu zmluvy treba podpisy overiť, a to nielen preto, aby sa potvrdilo, že zúčastnení zmluvu naozaj podpísali, ale aj preto, aby sa potvrdil dátum podpísania zmluvy. Overené podpisy na zmluve zabránia podozreniam, že darovanie prebehlo v inom čase, ako je na zmluve. Na darovacích zmluvách sa dátumy často spätne datujú pri rozvodoch, dedičskom alebo aj v exekučnom konaní. Darovacie zmluvy, týkajúce sa hnuteľných vecí, sa musia uzatvoriť písomne len vtedy, ak nedochádza súčasne aj k odovzdaniu daru a obsahom zmluvy je len sľub daru a prijatie tohto sľubu. Obdarovanému však aj na základe takejto zmluvy vzniká žalovateľný nárok na odovzdanie daru.
Platnosť zmluvy takisto ovplyvňuje aj to, či obdarovaný dar prijíma. Ak ho neprijme, darovacia zmluva je neplatná. Darovanie môže nastať len medzi žijúcimi osobami, neplatná je darovacia zmluva, na základe ktorej má začať užívať dar obdarovaný až po darcovej smrti.
Darovacia zmluva by mala obsahovať prejav vôle darcu majetok darovať. „Darovacia zmluva by mala okrem základných náležitostí obsahovať aj prípadné podmienky, na základe ktorých sa môže majiteľ domáhať vrátenia daru. Občiansky zákonník totiž stanovuje, že darovanú nehnuteľnosť nemožno svojvoľne pýtať späť a určuje presné podmienky vrátenia daru,“ vysvetľuje Bános. Súd rozhodne v prospech bývalého vlastníka, len ak sa k nemu obdarovaný správal tak, že svojím správaním hrubo porušoval dobré mravy alebo sa tak správa k členom darcovej rodiny. Za hrubé porušenie mravov sa podľa zákona považuje napríklad fyzické napadnutie darcu obdarovaným, neposkytnutie pomoci v starobe, chorobe a to isté platí aj voči členom darcovej rodiny. Právo na vrátenie daru si darca musí uplatniť u obdarovaného. Ak obdarovaný odmieta dar vrátiť, musí sa bývalý vlastník obrátiť na súd. Obdarovaný má totiž právo odoprieť vrátenie daru tým, že poprie existenciu zákonných dôvodov na vrátenie daru.
V prípade, ak chcú vec darovať manželia, musia s darovaním súhlasiť obaja, inak je právny úkon darovania neplatný. Darovanie nadobúda právny účinok až v momente vkladu darovanej nehnuteľnosti, teda daného pozemku, do katastra.