„Okrem prípadu, ak poručiteľ nezanechal žiadny závet, k dedeniu zo zákona dochádza aj vtedy, ak poručiteľ síce zanechal závet, ale opomenul v ňom neopomenuteľných dedičov. Neopomenuteľnými dedičmi sú maloletí potomkovi poručiteľa, ktorí musia dostať z dedičstva po poručiteľovi aspoň toľko, koľko predstavuje ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletí potomkovia, ktorí musia dostať z dedičstva aspoň toľko, koľko by predstavovala polovica ich podielu, keby malo dôjsť k dedeniu zo zákona. Pokiaľ by závet bol v rozpore s uvedeným, bol by v tej časti neplatný, ak by neopomenuteľný dedič túto neplatnosť uplatnil,“ hovorí advokátka Veronika Lacková .
"Dedenie zo zákona nastane aj vtedy, ak predmetom závetu nie je rozdelenie celého majetku poručiteľa, alebo ustanovený dedič bude v čase smrti poručiteľa nespôsobilým dediť, odmietne dedičstvo, alebo zomrie skôr ako poručiteľ, " upozorňuje právnička. Pri dedení zo zákona treba upozorniť na to, že do dedičovho podielu sa započíta všetko, čo za života poručiteľa dedič od poručiteľa bezplatne dostal. Výnimku predstavujú obvyklé (príležitostné) dary, napríklad k sviatkom či výročiam.
Pri dedení zo zákona sú stanovené štyri skupiny dedičov, ktoré sú na dedenie povolané postupne. Ak dedia dedičia určitej skupiny, vylučujú sa tým z dedenia všetci dedičia, ktorí patria do skupiny s horším poradím (prvá skupina vylučuje všetky ostatné, druhá vylučuje tretiu a štvrtú a tretia vylučuje štvrtú). Manžel poručiteľa vystupuje však aj v prvej, aj v druhej dedičskej skupine. V druhej a tretej skupine vystupujú osoby, ktoré za daných podmienok žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti. Pojem spoločná domácnosť si treba vykladať tak, že spravidla predpokladá spoločné bývanie. Doba jedného roka sa počíta spätne odo dňa smrti poručiteľa.
Prvú skupinu dedičov zo zákona tvoria poručiteľove deti a manžel. Dedičom je aj už počaté, ale ešte nenarodené dieťa za predpokladu, že sa narodí živé. V prvom rade je nutné vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v spojení so zánikom manželstva. Ak poručiteľovo dieťa nededí (ak sa poručiteľovej smrti nedožije, dedičstvo odmietne, stane sa nespôsobilým dediť), nadobudnú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, čiže vnuci poručiteľa. V prvej dedičskej skupine môžu byť poručiteľove deti samostatnými dedičmi. Neplatí to však pre poručiteľovho manžela, pokiaľ poručiteľ deti nemal, prechádza manžel do druhej skupiny dedičov.
V druhej skupine sa dedí tak, že platí nasledujúce znenie zákona: ak nededia poručiteľovi potomkovia, dedí poručiteľov manžel, poručiteľovi rodičia a tí, ktorí s ním žili najmenej po dobu jedného roka v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o jeho domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia z tejto skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva. Platí, že manžel dedí za rovnakých podmienok ako v prvej skupine (ak manželstvo v deň poručiteľovej smrti trvá). Namiesto rodičov môžu byť dedičmi aj poručiteľovi osvojitelia. Osoby, ktoré s poručiteľom žijú v spoločnej domácnosti počas jedného roka pred smrťou, podľa Občianskeho zákonníka dedia len vtedy, ak spĺňajú jednu z dvoch podmienok: buď sa starali o spoločnú domácnosť, alebo boli výživou odkázané na poručiteľa. Pozostalý manžel je oproti ostatným dedičom tejto skupiny zvýhodnený rozsahom svojho podielu (ale iba vtedy, ak dedia aspoň traja dedičia). Žiadna spolužijúca osoba však nemôže byť samostatným dedičom v druhej dedičskej skupine. Pokiaľ poručiteľ nemá pozostalého manžela ani rodičov, spolužijúca osoba alebo osoby prechádzajú do tretej skupiny dedičov.
Ak nededia potomkovia ani manžel, dedičov tretej skupiny tvoria poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí s ním žili najmenej po dobu jedného roka v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o jeho domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Na rozdiel od predchádzajúcich dedičských skupín nikto neprechádza do poslednej, štvrtej, dedičskej skupiny a každý z nich môže byť samostatným dedičom, čiže môže zdediť celý majetok po poručiteľovi. Pokiaľ nededí niektorý z poručiteľových súrodencov, podiel na dedičstve prechádza na jeho deti rovnakým dielom.
Ak žiaden dedič nededí v tretej skupine, vo štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, tým sa zásadne rozširuje okruh možných dedičov, čím sa prejavuje možnosť dedičského práva dostať majetok po poručiteľovi do vlastníctva vzdialenejších príbuzných, aby neprepadol štátu.