Ak by si niekto teoreticky celý život platil odvody len z minimálneho vymeriavacieho základu, mal by podľa súčasných pravidiel dostať dôchodok necelých 220 eur. Priemerný dôchodok pritom v súčasnosti dosahuje 389 eur. Živnostník, ktorý si celý život platil len najnižšie možné odvody, tak dostane len 57 percent z priemerného dôchodku. Sociálna poisťovňa sa však nestretáva s prípadmi, keď si žiadateľ o dôchodok celý život platil poistné len z minimálneho vymeriavacieho základu.
V skutočnosti sú novopriznané dôchodky pre živnostníkov vyššie, ako je priemerný dôchodok. „V mesiaci máj 2013 bola priemerná výška priznaných starobných dôchodkov u SZČO 439,51 eura. Ide o tých dôchodcov, ktorí boli pred odchodom do dôchodku minimálne posledných päť rokov nepretržite SZČO,“ vraví hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder. Nejde pritom o ľudí, ktorí boli živnostníkmi celý život a platili minimálne odvody. Mnohí živnostníci si navyše niekoľko rokov pre dovŕšením dôchodkového veku platia odvody dobrovoľne.
Užitočné informácie nájdete aj v článku Minimálne odvody vzrastú znovu v januári.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Pri výpočte dôchodku zaváži každý odpracovaný rok. „Výšku dôchodku ovplyvňuje osobný vymeriavací základ, z ktorého sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a dĺžka obdobia dôchodkového poistenia získaného poistencom. Osobné vymeriavacie základy sa používajú na určenie osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky. Čím vyššie sú osobné mzdové body, tým je vyšší priemerný osobný mzdový bod, ktorý sa použije na určenie sumy dôchodku,“ povedal Višváder.
Ak by si niekto platil odvody zo sumy, ktorá sa rovná priemernej mzde, získal by za daný rok osobný mzdový bod vo výške 1. Keďže minimálny vymeriavací základ je na úrovni polovice priemernej mzdy, živnostník, ktorý platí minimálne odvody, získa za daný rok osobný mzdový bod vo výške 0,5. Osobné mzdové body za jednotlivé roky sa spriemerujú, čím dostaneme priemerný osobný mzdový bod.
Ak sa niekto bojí, že dostane nízky dôchodok, môže sa rozhodnúť, že si bude platiť odvody dobrovoľne. Aj pri dobrovoľnom poistení existuje minimálny vymeriavací základ. Kto si chce platiť dobrovoľné poistenie na dôchodok, musí do Sociálnej poisťovne mesačne posielať aspoň 112,98 eura. Vymeriavacie základy z povinného a z dobrovoľného poistenia sa následne spočítajú. To znamená, že ak si niekto platí celý rok povinného odvody z minimálneho vymeriavacieho základu a takisto dobrovoľné odvody z minimálnej sumy, mal by za daný rok získať osobný mzdový bod vo výške 1.
V prípade, že niekomu vyjde nízky dôchodok, môže požiadať o dávky v hmotnej núdzi. Výška dávky a príspevok k nej sa vypočítajú ako plná výška dávok znížená o príjem. V prípade dôchodcov sa za príjem považuje 75 percent dôchodku. U ľudí, ktorí odpracovali viac ako 25 rokov, sa zohľadňuje ešte nižšia časť dôchodku.
Aby penzisti neboli v budúcnosti odkázaní na dávky v hmotnej núdzi, vláda zvýšila od januára tohto roku minimálny vymeriavací základ. Do konca minulého roku sa minimálne odvody platili zo 44,2 percenta priemernej mzdy spred dvoch rokov. Od januára sa už minimálne odvody platia z polovice priemerného platu. Živnostníci vďaka tomu zaplatia na sociálnom a zdravotnom poistení mesačne o 25 eur viac v porovnaní s minulým rokom.
Vyššie odvody začnú mnohí ľudia platiť aj v auguste, keď je splatné poistné za mesiac júl. Od tohto mesiaca musia prvýkrát podnikatelia zaplatiť sociálne odvody na základe svojho príjmu za minulý rok. Pri jeho výpočte sa už použije nižší koeficient ako vlani, zároveň si musia k daňovému základu, z ktorého počítajú vymeriavací základ, pripočítať zaplatené odvody. To bude mať za následok, že aj keď sa živnostníkovi nezvýšil príjem, jeho odvody do Sociálnej poisťovne môžu vzrásť.