Čo dostanú pracujúci penzisti za svoje odvody

Nemocenská dávka

• Poskytuje sa poistencovi v prípade, že bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne za práceneschopného na výkon zárobkovej činnosti alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie. Dočasná pracovná neschopnosť musí vzniknúť počas trvania nemocenského poistenia alebo v ochrannej lehote (sedem dní od skončenia nemocenského poistenia). Počas obdobia práceneschopnosti nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ.
• Výška dávky sa určuje z denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.
• Od 1. do 3. dňa práceneschopnosti dostane penzista nemocenské vo výške 25 percent denného alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Od 4. dňa nemocenské dosahuje 55 percent z vymeriavacieho základu. Polovičné nemocenské patrí poistencovi, ktorý si práceneschopnosť privodil v dôsledku požitia alkoholu alebo iných návykových látok.
• Nemocenské sa vypláca za kalendárne dni. Prvých 10 dní ho platí zamestnávateľ a od 11. dňa Sociálna poisťovňa. Nárok na nemocenskú dávku zanikne skončením dočasnej pracovnej neschopnosti. Najdlhšie ju možno poberať 52 týždňov.

Ošetrovné

• Nárok na ošetrovné vzniká v prípade vzniku potreby osobného a celodenného ošetrovania chorého dieťa, chorého manžela, chorej manželky, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav si podľa potvrdenia lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou, alebo osobnej a celodennej starostlivosti o zdravé dieťa do desiatich rokov veku, ak dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie, alebo ak predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté, alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie, alebo fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.
• Potreba osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti o dieťa musí vzniknúť v období trvania nemocenského poistenia alebo v ochrannej lehote. Tá trvá sedem dní po zániku nemocenského poistenia.
• Výška ošetrovného sa počíta z denného alebo z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.
• Sociálna poisťovňa vypláca ošetrovné vo výške 55 percent z denného alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Dávka sa poskytuje za kalendárne dni. Nárok na ošetrovné zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa. Najviac ho možno poberať desať kalendárnych dní.

Starobný dôchodok

• Nárok na starobný dôchodok má človek, ktorý získal aspoň 15 rokov dôchodkového poistenia a zároveň dovŕšil dôchodkový vek. U mužov je dôchodkový vek 62 rokov. U žien sa postupne dôchodkový vek takisto zvyšuje na 62 rokov, no stále ešte závisí od počtu vychovaných detí. Doteraz sa do počtu odpracovaných rokov nepočítalo obdobie, v ktorom človek pracoval len na dohodu. Keďže od januára budú aj dohodári platiť odvody, práca na dohodu sa im už do dôchodku bude započítavať a dohodári môžu požiadať aj o zvýšenie svojej penzie.
• Výška starobného dôchodku sa vypočíta ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, počtu odpracovaných rokov a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Zvýšenie dôchodku

• Starobní a predčasní dôchodcovia, ktorí pracujú na dohodu alebo na zmluvu, môžu požiadať o zvýšenie svojho dôchodku. Urobiť tak môžu až potom, ako im zanikne dôchodkové poistenie, teda keď prestanú pracovať.
• Zvýšenie dôchodku u ľudí, ktorí zároveň poberali dôchodok a boli povinne dôchodkovo poistení, sa vypočíta ako súčin polovice osobných mzdových bodov získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Ľuďom, ktorí dôchodok nepoberali, sa zvýšenie vypočíta ako násobok osobných mzdových bodov získaných po vzniku nároku na dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Zároveň sa im výsledná suma dôchodku zvýši o pol percenta za každých 30 dní, keď penziu nepoberali, hoci na ňu mali nárok.

Dávka v nezamestnanosti

• Nárok na dávku v nezamestnanosti vznikne, ak bol poistenec v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený pre prípad nezamestnanosti aspoň dva roky, teda 730 dní. V prípade, že bol niekto zamestnaný len na dobu určitú, môže mu vzniknúť nárok na dávku aj vtedy, ak 730 dní dôchodkového poistenia získal v posledných štyroch rokoch.
• Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za kalendárne dni a jej výška dosahuje 50 percent denného vymeriavacieho základu. Nezamestnaný by tak mal dostať polovicu svojho doterajšieho hrubého príjmu. Maximálne sa dávka v nezamestnanosti vypočíta z dvojnásobku priemerného platu spred dvoch rokov. V tomto roku tak môžu nezamestnaní dostať maximálnu dávku vo výške 775,30 eura za mesiac, ktorý má 30 kalendárnych dní.
• Človek, ktorý získal 730 dní obdobia poistenia v nezamestnanosti v posledných troch rokoch, môže dávku v nezamestnanosti poberať šesť mesiacov. Ak 730 dní poistenia získal v posledných štyroch rokoch, môže podporu dostávať maximálne štyri mesiace.
• Spomedzi pracujúcich penzistov môžu dávku v nezamestnanosti získať len invalidní dôchodcovia, ktorí ako jediní platia odvody na poistenie v nezamestnanosti.