Ide o takzvaných falošných živnostníkov. Chodia každý deň do práce ako riadni zamestnanci, ale formálne sa tvária ako samostatne zárobkovo činné osoby. Na rozdiel od zamestnancov je však ich čistý príjem vyšší. Z rovnakého príjmu totiž zaplatia nižšie dane i odvody.
V porovnaní s minulými rokmi si však živnostníci výraznejšie pohoršili. Najmä tí s vyšším zárobkom. V tomto roku sa totiž obmedzili paušálne výdavky maximálnou sumou 5¤040 eur za rok. Pocítia to všetci podnikatelia, ktorí za rok zarobia v hrubom viac ako 12 600 eur. Väčšinu živnostníkov sa dotklo aj zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu, z ktorého si musia platiť odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne. Ešte vlani sa minimálne odvody platili zo 44,2 percenta priemernej mzdy, v tomto roku už z jej polovice.
Užitočné informácie nájdete aj v článku Aké výhody majú zamestnanci, ale živnostníci nie?.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Od januára klesol čistý príjem aj ľuďom pracujúcim na dohodu. Kým do konca minulého roku bol takýto príjem úplne oslobodený od platenia odvodov, v tomto roku už musia aj nim zamestnávatelia strhávať z platu odvody na zdravotné a sociálne poistenie ako riadnym zamestnancom. Vďaka tomu môžu po splnení podmienok dostať aj dávky zo Sociálnej poisťovne. Zárobok z dohody sa im zaráta aj do dôchodku.
Ak napríklad zamestnanec pracuje za hrubú mzdu 800 eur mesačne, v čistom dostane 620 eur. Ak za rovnakú sumu bude pracovať človek na dohodu, jeho čistá mzda bude závisieť od toho, či je dôchodca, študent, alebo prácou na dohodu nahrádza klasický pracovný pomer. Ak nie je študentom ani dôchodcom, jeho čistá mzda by mala byť rovnaká ako pri práci na zmluvu. Študenti a penzisti dostanú o niečo viac. V prípade, že by sa niekto zamestnal na živnosť a zamestnávateľ by mu vyplácal rovnakú celkovú cenu práce ako v prípade zamestnanca, v čistom by zarobil 800 eur. Teda toľko, koľko dostáva ako zamestnanec v hrubom.
Živnostníci majú vyšší čistý príjem najmä vďaka tomu, že zaplatia na odvodoch výrazne menej ako zamestnanci. Musia však počítať s tým, že nižšie odvody sa im vrátia v podobe nižších dávok, na ktoré budú mať nárok zo Sociálnej poisťovne. Sociálne dávky sa totiž počítajú z vymeriavacieho základu, z ktorého si platia odvody. Ak ochorejú, dostanú v porovnaní so zamestnancami nižšie nemocenské a po dovŕšení dôchodkového veku im zase hrozí, že ich penzia bude výrazne nižšia, ako keby sa zamestnali.
Práca na živnosť však môže byť v niektorých prípadoch aj za hranicou zákona. „Od 1. januára 2013 novela Zákonníka práce upravila definíciu závislej práce tak, že závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu. V prípade kontroly pracovnoprávnych vzťahov inšpekcia práce skúma, či sú naplnené všetky znaky závislej práce,“ vraví Slavěna Vorobelová z Národného inšpektorátu práce. Podľa nej najčastejšie pracujú živnostníci na miestach zamestnancov v odvetví veľkoobchodu a maloobchodu, v odvetví dopravy a skladovania, v hoteloch a stravovaní či v stavebníctve.
V prípade, že firma niekoho núti, aby pracoval na živnosť, hoci by mal byť v skutočnosti zamestnancom, môže sa daný človek obrátiť na inšpektorát práce. „Podnet je možné podať aj anonymne, ale o vyšetrovaní takéhoto podnetu rozhoduje hlavný inšpektor práce podľa závažnosti obsahu a podávateľ podnetu nezíska informácie o výsledku vyšetrovania. Preto odporúčame podať podnet neanonymne, nakoľko inšpektori práce sú povinní zachovávať mlčanlivosť,“ povedala Vorobelová.