Penzista vlani pracoval na dohodu, pričom zarobil 1 800 eur a zamestnávateľ mu z platu strhol na daniach 342 eur.
Keďže jeho zárobok bol nižší ako 1 822,37 eura, má nárok na vrátenie všetkých daní, ktoré mu zamestnávateľ strhol z platu. Aby mu ich štát vrátil, musí sám podať daňové priznanie. Nestačí, ak za neho spraví ročné zúčtovanie jeho zamestnávateľ.
Dôchodca, ktorý celý minulý rok poberal penziu vo výške 400 eur mesačne, vlani zarobil 1 900 eur z práce na dohodu. Zamestnávateľ mu z platu strhol na daniach 361 eur.
Pretože jeho príjem prekročil polovicu nezdaniteľnej časti základu dane (1 822,37 eura), nemá nárok na vrátenie žiadnych daní. V daňovom priznaní si nemôže uplatniť ani žiadnu nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, keďže jeho ročný dôchodok bol vyšší ako 3 644,74 eura.
Dôchodca s mesačnou penziou 250 eur vlani zarobil z práce na dohodu 1 000 eur. Zamestnávateľ mu strhol na daniach 190 eur.
Celoročná výška dôchodku tohto penzistu vlani dosiahla 3 000 eur. Svoj daňový základ si preto môže znížiť o 644,74 eura (3 644,74 – 3 000 eur). Jeho daňový základ preto dosiahne 355,26 eura (príjem 1 000 eur – nezdaniteľná suma 644,74 eura). Výška dane, ktorá mu z tohto daňového základu vyjde, je 67,49 eura. Keďže zamestnávateľ mu na daniach strhol 190 eur, štát mu vráti rozdiel. Jeho preplatok preto dosiahne 122,51 eura.
Dôchodkyňa s mesačnou penziou 350 eur minulý rok zarobila 2 000 eur. Zamestnávateľ jej z platu strhol na daniach 380 eur.
Keďže celkový príjem tejto dôchodkyne je vyšší ako polovica nezdaniteľnej časti základu dane (1 822,37 eura), nie je tento zárobok oslobodený od dane. Zároveň si nemôže zo svojho príjmu odpočítať ani žiadnu nezdaniteľnú časť, pretože jej celoročná výška dôchodku (4 200 eur) je vyššia ako základná nezdaniteľná suma (3 644,74 eura). Preto nemá nárok na vrátenie žiadnych daní.