„Ak chce občan získať dávky zo Sociálnej poisťovne, základnou podmienkou je, že si platí poistné v správnej výške po určité stanovené obdobie,“ vysvetľuje riaditeľka komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Jana Ďuriačová. „Platenie je povinnosť, ktorá vyplýva zo zákona. Ten, kto zaplatí včas a v správnej výške, môže sa v chorobe, nezamestnanosti alebo v starobe spoľahnúť na dávku, ktorá zmierni stratu príjmu.“ Zamestnanci aj ich zamestnávatelia platia poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia z vymeriavacieho základu, ktorým je hrubý príjem zo závislej činnosti zamestnanca. Dobrovoľne poistení si stanovujú vymeriavací základ sami v rozpätí od minimálneho po maximálny vymeriavací základ.
Užitočné rady nájdete aj v článku Čo platí zamestnávateľ, ale dávku dostáva zamestnanec
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Zo systému nemocenského poistenia sa vypláca nemocenské, ošetrovné, vyrovnávaciu dávku a materské. „Z dôchodkového poistenia vyplácame starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, vdovský, vdovecký a sirotský dôchodok, z invalidného poistenia poskytujeme invalidný, vdovský, vdovecký a sirotský dôchodok a z poistenia v nezamestnanosti zase dávku v nezamestnanosti,“ vraví Jana Ďuriačová.
Garančné poistenie je poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Zamestnanec v pracovnom pomere, člen družstva a „dohodári“ majú nárok na túto dávku, ak sa ich zamestnávateľ dostal do situácie, že im nedokáže zaplatiť. Z garančného poistenia vzniká nárok len zamestnancom, a to v prípade, ak zamestnanec je alebo bol v pracovnoprávnom vzťahu u zamestnávateľa, ktorý nemôže uspokojiť jeho nároky, pretože sa stal platobne neschopný. „Je to jednorazová dávka,“ upozorňuje Ďuriačová. Podrobnosti o jej výplate sa klienti dozvedia v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, v ktorej ich zamestnávateľ prihlásil na sociálne poistenie. Rovnako len zamestnancom môže vzniknúť v prípade úrazu nárok na úrazový príplatok (poskytuje sa za dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti), úrazovú rentu, jednorazové vyrovnanie, pozostalostnú úrazovú rentu, jednorazové odškodnenie, pracovnú rehabilitáciu a rehabilitačné, rekvalifi káciu a rekvalifikačné, náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhradu nákladov spojených s liečením a náhradu nákladov spojených s pohrebom.
Zamestnanci a dobrovoľne poistení v nezamestnanosti majú, ak splnia podmienky, nárok na dávku v nezamestnanosti, ktorá sa vypláca počas šiestich, resp. štyroch mesiacov.
Pokiaľ ide o zamestnancov, tí majú na dávky nárok aj v prípade, ak za nich zamestnávateľ neplatí odvody. „Dôsledky z neplnenia si odvodovej povinnosti vyvodzujeme voči zamestnávateľovi. Zamestnanca sa to nedotkne, nárok na dávky mu zostáva,“ konštatuje Ďuriačová.
Najčastejšie sú penzie, za nimi nemocenské dávky
„Ak porovnávame dávky za všetky druhy poistenia, ktoré Sociálna poisťovňa vypláca, tak najviac vyplatených dávok je z dôchodkového poistenia,“ vraví Ďuriačová. Najčastejšie vyplácané sú starobné dôchodky. Počet dôchodcov bol ku koncu marca takmer 1,3 milióna, z toho starobných viac ako 960–tisíc.
„Minulý rok bolo priemerne mesačne vyplatených 105 376 nemocenských dávok, 23 213 materských, 11 637 rodičom bolo poskytnuté ošetrovné a v 95 prípadoch sme vyplatili vyrovnávaciu dávku,“ približuje Ďuriačová. Po výdavkoch na dôchodky teda tvoria druhé najvyššie výdavky Sociálnej poisťovne práve nemocenské dávky, v roku 2011 to bolo viac ako 380 miliónov eur.
Nemocenské vypláca Sociálna poisťovňa najdlhšie 52 týždňov, ošetrovné 10 dní, materské 34 týždňov, 37 týždňov, ak je matka osamelá a 43 týždňov matke, ktorá porodila dve a viac detí. Na vyrovnávaciu dávku majú nárok len zamestnankyne a vypláca sa odo dňa preradenia z dôvodu tehotenstva najdlhšie do nástupu na materskú dovolenku a po skončení materskej dovolenky, najdlhšie do konca deviateho mesiaca po pôrode.
Ak je poistenec uznaný za chorého a uplatní si nárok na nemocenské, Sociálna poisťovňa zabezpečuje kontrolu formou kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu – či lekár uznal poistenca za chorého opodstatnene, resp. či je opodstatnená dĺžka trvania „péenky“, alebo kontrolou dodržiavania liečebného režimu – či je konanie poistenca v súlade s liečebným režimom určeným ošetrujúcim lekárom, resp. či konanie poistenca nespôsobuje odďaľovanie obnovy jeho pracovnej schopnosti.
„Ak posudkový lekár nesúhlasí s postupom ošetrujúceho lekára, navrhne mu buď ukončenie PN–ky, ak je neopodstatnená dĺžka jej trvania, alebo stornovanie Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, ak bolo vystavené neopodstatnene. O ukončení PN–ky rozhoduje ošetrujúci lekár,“ upozorňuje Ďuriačová. Ak poistenec poruší liečebný režim určený lekárom, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní od každého dňa porušenia režimu.
Za porušenie povinností zdržiavať sa počas dočasnej péenky na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského a dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom môže Sociálna poisťovňa uložiť poistencovi pokutu.
Zamestnanci by si mali kontrolovať svoje účty
Zamestnanec si môže overiť, či zamestnávateľ zaňho odvádza poistné aj prostredníctvom elektronickej služby Individuálne účty poistencov. Aktivizovať sa dá podpísaním zmluvy v pobočke. Nájde si v ňom informácie o obdobiach poistenia a vymeriavacie základy od roku 2004. Údaje za rok 2011 sa aktualizujú v máji 2012.
Môže sa však stať, že napriek riadnej platbe zamestnávateľa, ale aj živnostníka či dobrovoľne poistenej osoby, peniaze na účet nepribudnú. Dôvodom môže byť nesprávne zadaný príkaz. Ak pri platbe chýba variabilný symbol, Sociálna poisťovňa ju nemôže priradiť správnemu odvádzateľovi poistného. Dôležité je aj správne uvedenie konštantného symbolu a podobne je to aj so špecifickým symbolom. „Klienti ho často ignorujú. Pomocou neho však dokážeme identifikovať, za aké obdobie bolo poistné zaplatené,“ vysvetľuje Ďuriačová. Ako ďalej hovorí, ľudia robia chyby aj v sume platby. „Buď klient nepostrehne zmeny vo výpočte poistného, alebo nezaplatí celú sumu.“ Od 1. marca 2012 stanovila novela zákona odvádzateľom poistného povinnosť identifikovať platbu a uviesť k nej správny variabilný, špecifický a konštantný symbol.
Chyby niekedy robia aj zamestnávatelia. Stáva sa, že nepošlú výkaz, ale zaplatia – ich platby sa však v informačných systémoch „nespárujú“ a to napr. spôsobí, že poisťovňa neodvedie príspevky do 2. piliera, pretože nevie identifikovať, za ktorých zamestnancov má platbu odviesť.
Ak živnostník riadne platí, o dávky nepríde
Živnostníci majú tiež nárok na dávky, ak riadne platia poistné a splnia všetky podmienky na ich priznanie. Povinne dôchodkovo poistenej osobe sa doba, za ktorú mala platiť poistné na dôchodkové poistenie, započíta len v takom rozsahu, v akom bolo poistné zaplatené. Ak sú splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku aj bez započítania doby poistenia, za ktorú poistné zaplatené nebolo, vznikne nárok na dôchodok. Odo dňa zaplatenia celého dlžného poistného poisťovňa znova posúdi jeho nárok na dôchodok alebo prepočíta jeho výšku.
Živnostník má nárok na nemocenské hneď od prvého dňa, od ktorého mu vznikla povinnosť platiť poistné do Sociálnej poisťovne, ak bol uznaný za práceneschopného a má zaplatené nemocenské poistenie v správnej výške a včas. Rovnaké podmienky platia aj v prípade, ak si chce uplatniť nárok na ošetrovné (pričom ošetrovné možno čerpať iba na dieťa, manžela/ manželku, rodiča, rodiča manžela/manželky). Ak žena otehotnie a chce si získať materské, musí byť nemocensky poistená najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred skutočným dňom pôrodu.
Vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia sa u samostatne zárobkovo činných osôb posudzuje na základe ich príjmov bez odpočítania výdavkov dosiahnutých z vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v predchádzajúcom kalendárnom roku. V prípade, ak prekročí zákonom stanovenú hranicu, platí SZČO poistné na nemocenské, dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. To znamená, že jej môže vzniknúť nárok len na dávky plynúce z nemocenského a dôchodkového poistenia. Ak si neplatí navyše aj dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, po ukončení živnosti nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Nemá nárok ani na garančnú dávku či na úrazové dávky.
Zamestnanec a zamestnávateľ platia poistné na nemocenské poistenie každý vo výške 1,4 % z vymeriavacieho základu (spolu vo výške 2,8 %), samostatne zárobkovo činná osoba platí toto poistné vo výške 4,4 % z vymeriavacieho základu. „Poistné na starobné poistenie vo výške 18% z vymeriavacieho základu a invalidné poistenie vo výške 6% z vymeriavacieho základu platí samostatne zárobkovo činná osoba v rovnakej sadzbe ako v súčte spolu zamestnanec a zamestnávateľ ( zamestnanec 4 % na starobné poistenie z vymeriavacieho základu a 3 % na invalidné poistenie z vymeriavacieho základu) a zamestnávateľ (14 % z vymeriavacieho základu na starobné poistenie a 3 % na invalidné poistenie z vymeriavacieho základu) za zamestnanca. Poistné do rezervného fondu solidarity platí živnostník a zamestnávateľ, zamestnanec poistné do rezervného fondu solidarity neplatí,“ vysvetľuje rozdiely v odvodoch zamestnancov a živnostníkov Ďuriačová. Sadzba 4,75 % z vymeriavacieho základu je rovnaká tak pre samostatne zárobkovo činnú osobu, ako aj pre zamestnávateľa. Poistné na poistenie v nezamestnanosti platí len zamestnanec a jeho zamestnávateľ (každý 1 % z vymeriavacieho základu).
Čo však v prípade, že živnostník nemá niektorú z dávok zaplatenú? Ak poistné nemá zaplatené, nárok na nemocenské dávky mu nevznikne. Skutočnosť, že bol dohodnutý splátkový kalendár, v danom prípade nemožno zohľadniť.