Dedenie sa nezdaní

Minister financií Peter Kažimír (Smer) po kritike zo strany opozície nateraz nezavedie daň z dedičstva a darovania.

Ilustračné foto.

Autor: SHUTTERSTOCK

Minister ešte pred týždňom hovoril, že vláda „hľadá každé euro a daň z dedičstva je legitímny nástroj“. Včera však už tvrdil, že išlo viac–menej o jeho osobný názor. Do budúcnosti však návrat k daniam, ktoré boli zrušené ešte v roku 2004, podľa ministerstva financií nie je vylúčený.

„Je to môj hodnotový pohľad na veci, ako by mohli fungovať. Ale to neznamená, že je na tom nejaká zhoda a že sme na tom pracovali,“ povedal včera Kažimír podľa agentúry SITA počas rokovania o programovom vyhlásení na pôde finančného parlamentného výboru. Podotkol, že daň z dedičstva nevníma ako opatrenie, ktoré by bolo zaujímavé z hľadiska konsolidácie verejných financií. Podobne sa podľa informácií Pravdy neuvažuje ani o dani z darovania.

Kažimír svoje predstavy o dani z dedičstva a darovania spomenul po návšteve Bruselu, kde bol spolu s premiérom Robertom Ficom. Za návrh si minister vyslúžil ostrú kritiku od opozície. „Zvyšovanie daní, daň zo smrti, teda z dedičstva a z dobrých skutkov, čiže z darovania, považujeme za nemorálne,“ reagoval na návrh predvčerom predseda KDH Ján Figeľ.

Obe dane zrušila druhá Dzurindova vláda v rámci daňovej reformy v roku 2004. O rok neskôr bola zrušená aj daň z prevodu a prechodu nehnuteľností. Príjmy z takzvanej trojdane dosahovali ročne vyše 2,5 miliardy korún. Daň z darovania však priniesla v posledných dvoch rokoch len 153 respektíve 80 miliónov korún a daň z dedičstva ešte o polovicu menej. Tvorili teda len zlomok celkových daňových príjmov štátu a ekonómovia ich kritizovali ako opätovné zdanenie už raz zdaneného majetku.

Kažimír však tvrdil, že daň z dedičstva a darovania by bola nastavená tak, aby sa týkala len ľudí z obrovskými majetkami. Daň by tak dopĺňala plánovanú daň z luxusných nehnuteľností, ktorú ministerstvo financií plánuje zaviesť od januára budúceho roka. Vláda potrebuje do konca roka 2013 do rozpočtu získať dodatočných najmenej 1,2 miliardy eur. Keďže plošné opatrenia na strane výdavkov sa podľa rezortu financií počas minulej vlády takmer vyčerpali, väčšia časť konsolidácie má prebehnúť na strane príjmov – cez dane.

Kabinet chce zdaniť najmä luxus. Pri majetku sa uvažuje o zdanení nehnuteľností s cenou nad stotisíc eur, ale táto hranica ešte nemusí byť konečná. Tiež sa hovorí o 25–percentnej dani pre ľudí s príjmom nad 2 750 eur mesačne, vyššom zdanení bánk či luxusných výrobkov. Analytici vláde vyčítajú, že daňové zámery nemusia priniesť očakávaný príjem. Opozícia zase vládu kritizuje za rozsah navrhovaných statkov, ktoré sa majú zdaniť a tiež za to, že kabinet nejde výraznejšie šetriť. V prípade dedenia a darovania Kažimír tvrdil, že nechce prípadným zavedením staronových daní zaťažiť bežných ľudí. „Samozrejme, nie pre hladinu majetku v hodnotách nejakých tisícov alebo dokonca možno aj státisícov eur, hovorím o multimiliardároch v slovenských korunách, ktorí si majetok ani neodviezli ani neodvezú na nejakom fúriku do daňového raja, ale ho proste majú a užívajú si ho,“ vyjadril sa pred týždňom minister. Analytici, však v takom prípade upozornili, že administratívne náklady zavedenia a vyberania dane by potom v konečnom dôsledku prevýšili príjem do štátnej kasy.

Konkrétne opatrenia v oblasti daní by mala vláda predstaviť po dohode so sociálnymi partnermi. Konsolidácia závisí aj od prognóz rastu ekonomiky, ktoré Brusel pre Slovensko predstaví o týždeň.