Keď je dedičstvo zadlžené, je lepšie ho odmietnuť

Dedenie majetku je často veľmi zložitý proces. Komplikované sú najmä dedičstvá po podnikajúcich osobách, obzvlášť, ak hneď nie je jasné, aké dlhy z podnikania mal a či sa dedičom vôbec oplatí majetok po zosnulom prijať.

Ilustračné foto.

Autor: SHUTTERSTOCK

V každom prípade je preto podľa advokátky a odborníčky na rodinné právo Bronislavy Pavelkovej vhodné požiadať notára ešte pred začatím konania, aby na úradnej tabuli vyzval veriteľov, že do určitého dátumu majú uplatniť svoje pohľadávky voči dedičstvu.

„Po tomto dátume sa už na ich pohľadávky prihliadať nebude. Málo sa o tom vie a je to veľká ochrana pre dedičov,“ vraví Pavelková. Notár to neurobí z vlastnej iniciatívy, zákon ho k tomuto kroku nezaväzuje. „Treba, aby ho dedičia o zverejnenie výzvy požiadali.“ Ak by tak neurobili, nároky veriteľov voči dedičom sú oveľa širšie. „Môžu potom žalovať dedičov v civilnom konaní. Pokiaľ však takáto výzva na notárskom úrade zverejnená nebola a dedičské konanie sa skončí s tým, že veritelia sa neprihlásili, tak môžu dedičov ďalej žalovať,“ varuje advokátka.

Užitočné rady nájdete aj v článku Ako sa dedí, ak nebol závet a dedičia sa nedohodnú

Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

V prípade predlženého dedičstva, zvlášť ak má dediť aj maloleté dieťa, je najlepšie prenechať ho na úhradu dlhov. „Súd nariadi likvidáciu dedičstva. Dieťa zastupuje v takých prípadoch jeho zákonný zástupca a likvidáciu riadi súd.“

Rôzne pôžičky v rodinách, dary nehnuteľností sa v dedičskom konaní tiež musia riešiť. „Nedávno som sa zaoberala prípadom, kedy si jedno z detí od zosnulého otca požičalo peniaze. Všeobecne sa vedelo, o akú sumu ide. Zrazu sa v dedičskom konaní objavili potvrdenia, podľa ktorých pôžička bola oveľa nižšia, než v skutočnosti mala byť.“

V takom prípade, ak vznikne konfl ikt a dedičia sa dohodnúť nevedia, notár môže s dedičmi uzavrieť dohodu len v tej časti, ktorá je nesporná. „Môže rozhodnúť len o pohľadávke, ktorú všetky strany uznávajú. O zvyšku, čiže ak dedičia namietajú, že pôžička mala byť vyššia – povedzme o 50–tisíc eur, teda ak dedičia spochybnia predložené listiny, považujú ich za nepravé, v takom prípade bude už rozhodovať súd,“ vraví Pavelková. „Tu by som upozornila, že notár je v dedičskom konaní obmedzený. Je síce vybavený určitými kompetenciami, ale v nich už nie je zahrnuté aj riešenie sporov medzi dedičmi.“

Počas dedičského konania – je to určitý proces, ktorý má zákonom určené pravidlá začiatku aj konca – sa notár môže obmedziť len na riešenie toho majetku, ktorý je nesporný.

„Len čo vznikne konflikt v tom, čo patrí alebo nepatrí do dedičstva alebo ako veci medzi dedičov rozdeliť, nie je v jeho kompetencii rozhodnúť o ňom, musí to prenechať na rozhodnutie súdu.“ Súd bude rozhodovať len na návrh niektorého z dedičov. Rozhodne o tom, či suma patrí do dedičstva. Vec však nemusia riešiť cestou súdu, môžu sa dohodnúť.

Dary neobvyklej hodnoty

Pokiaľ niektorého z dedičov poručiteľ počas života obdaroval a dostal niečo nad rámec obvyklého darovania, tak sa o hodnotu takého daru hodnota jeho dedičstva zníži. Každý si môže vysvetľovať inak, čo je darom, ktorý je už nad rámec obvyklého darovania. „Presne o to sa môžu viesť aj spory. Niektorý z dedičov pokladá za taký dar už polovicu rodinného domu, ktorý by mohol mať hodnotu 70–tisíc eur, keďže on dostal len záhradu s hodnotou iba 10–tisíc eur. A tu sa už začína problém,“ vraví advokátka.

Hodnota nehnuteľností sa predsa len časom mení. Iná bola v čase darovania, iná v čase smrti poručiteľa a iná v čase, keď sa dedičstvo prejednávalo. „Na otázku, z ktorej hodnoty sa pri prejednávaní dedičstva vychádza, zákon odpoveď neposkytuje. Dedičom sa v tom ponecháva zmluvná voľnosť. Môžu sa dohodnúť, ak sa nedohodnú, bude musieť na návrh niekoho z nich rozhodnúť jedine súd. Treba podať žalobu a súd bude v rámci civilného konania rozhodovať o tom, čo je medzi dedičmi sporné.“

Keď dedia deti

Najmenší problém je, keď niektorý z dedičov je maloleté dieťa, pretože vtedy aj dedičská dohoda podlieha schváleniu súdom. „Schvaľujú ju poručenské súdy v rámci osobitného konania, pričom nech sa dedičia dohodnú akokoľvek, za maloletého dediča musí ešte súd povedať áno – dohoda je v záujme dieťaťa,“ vraví ďalej Pavelková. Dosť často sa stáva, že poručenský súd dohody dedičov neschválil.

„Dedičia napríklad nevedia odhadnúť, akú hodnotu má dom v centre Pezinka, z ktorého dieťa malo dostať šestinu. Zákonný zástupca, teda matka alebo otec, ktorí sa nechcú s ostatnými dedičmi hádať, pristúpia na to, že šestina domu prejde do vlastníctva iného dediča a za to sa dieťaťu na účet pripíše 200–tisíc eur.“ Poručenskí sudcovia, keďže nevedia, aká je hodnota podielu, nechcú také dohody dedičov odsúhlasiť a trvajú na tom, že dieťa sa stane spoluvlastníkom budovy.“

Poručenské súdy sa teda prikláňajú skôr k tomu, aby dieťa dostalo podiel na nehnuteľnosti a nie peniaze za nehnuteľnosť.

„Hoci aj peniaze za nehnuteľnosť by boli tiež jeho, keďže by sa uložili na jeho účte, s ktorým by nesmel nik bez súhlasu poručeneckého súdu až do plnoletosti dieťaťa disponovať. Ak by ich zákonný zástupca dieťaťa chcel použiť, musel by o to požiadať súd.“ Potom každý právny úkon nad rámec bežného úkonu, ktorý sa týka majetku maloletého dediča, musí schváliť poručenský súd.

„Ak by aj niekto chcel siahnuť na kmeňový majetok – to sú tie peniaze uložené na účte, musel by požiadať súd o súhlas a musel by splniť tri zákonné dôvody – jednak by si to mal vyžadovať záujem na nehnuteľnosti, potom záujem dieťaťa a vo výnimočných prípadoch aj ak by si to vyžadovala rodina dieťaťa, v ktorej žije. Teda, ak by sa bez svojho zavinenia dostala do ťaživej situácie. Inak sa na kmeňový majetok dieťaťa siahnuť nesmie,“ upozorňuje advokátka. Súhlas s výberom peňazí či predajom nehnuteľnosti však súdy dávajú len zriedka a veľmi nerady.