Dôvodom je šetrenie a zníženie štátneho dlhu. To, či rodič dostane príspevok, sa bude odvíjať od výšky jeho príjmu. Akú hranicu príjmu zvolí vláda, zatiaľ nie je známe. Mala by však zohľadňovať príjem celej domácnosti. Z úst politikov zaznela suma 2 700 eur na rodinu. Viac ako 60 percent Slovákov pritom zarobí menej, ako je priemerná mzda v hospodárstve, čo je približne 750 eur mesačne. Ak bude prijatý variant s 2 700 eurami, zmena sa dotkne minima poberateľov tejto dávky.
Užitočné rady nájdete aj v článku Kto má nárok na rodičovský príspevok
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Prídavok na dieťa dnes dostáva vyše 700–tisíc rodičov na viac ako 1,2 milióna detí. Každý mesiac úrady práce na ne minú vyše 26 miliónov eur, čo je za rok viac ako 300 miliónov. Dnes ho dostávajú všetky deti v sume 22,54 eura. „Deti, ktoré už dosiahli vek 16 rokov, musia každý rok doložiť potvrdenie o návšteve školy. Najdlhšie možno vyplácať prídavok na dieťa do 25 rokov veku dieťaťa, no len vtedy, ak takéto dieťa pokračuje v štúdiu na vysokej škole, a len v prípade, ak nepresiahne štandardnú dĺžku štúdia prvého a druhého stupňa,“ vraví hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Andrea Hajdúchová. O jeho vyplácanie musí rodič požiadať príslušný úrad práce vyplnením žiadosti.
Pravicoví ekonómovia tvrdia, že ak chce vláda na tejto dávke šetriť, musí stanoviť oveľa nižšiu hranicu príjmu. Ľudovít Ódor a Michal Horváth vo svojej štúdii odporúčajú, aby štát zobral dávku „horným 40 percentám“ obyvateľstva, čo by podľa nich prakticky znamenalo, že by o ňu prišli všetci s mesačným príjmom nad 800 eur, teda zhruba od úrovne priemernej mzdy.
Ekonóm Radovan Ďurana z inštitútu INESS na zámer obmedziť vyplácanie prídavkov uvádza príklad zo susednej Českej republiky, kde má rodina s dvoma deťmi nárok na prídavok do čistého príjmu 23 680 Kč, čo je ekvivalent hrubej mzdy 28 500 Kč, teda 1,2–násobku priemernej hrubej mzdy v štáte. „K nijakej demotivácii platcov daní alebo odvodov pritom v Česku nedošlo,“ povedal Ďurana. Podľa neho podstatná je otázka, čo je cieľom systému štátnej rodinnej politiky. „Ak je to solidarita – potom tvrdenie, že prídavok patrí každému dieťaťu, neplatí. Za deti sú zodpovední ich rodičia, sú konečnými príjemcami rodinných prídavkov. Luxus v podobe poskytovania prídavkov a príspevkov majetným je jedným z dôvodov dnešného deficitného hospodárenia štátu,“ vraví. Ďurana dodal, že stanovenie príjmovej hranice musia urobiť politici, ktorí zase na druhej strane rozhodujú o tom, kto koľko do spoločnej kasy zaplatí. „Hranica sa v oboch prípadoch nedá urobiť vedecky. Samozrejme, bolo by zbytočne nákladné nastaviť hranicu tak, že o dávky by prišli povedzme dve percentá poberateľov. Znižovanie dávok rodinnej politiky môže vytvoriť úsporu rádovo v stovkách miliónov eur a je viac– menej nevyhnutnou súčasťou konsolidačnej politiky, ktorá hľadá predovšetkým úspory vo výdavkoch,“ dodal.
Iný názor zastáva sociologička Zuzana Kusá. Podľa jej slov medzinárodné porovnania ukazujú, že za zachovanie univerzálneho charakteru rodinných dávok hovorí viacero dôvodov: majú významnú symbolickú hodnotu (sú výrazom záujmu štátu o všetky deti), sociálno–psychologický efekt (univerzálne dávky nerozdeľujú spoločnosť na tých, čo len platia, a tých, čo len dostávajú, preto nevedú k negatívnemu postoju k sociálnemu štátu) a sú administratívne nenáročné (ak k vyplácaným dávkam prirátame aj administratívne náklady spojené s opakovaným posudzovaním a overovaním príjmov možných príjemcov, môže sa ukázať, že adresné dávky ušetria len veľmi málo). „Osobne preto vidím skôr negatívne efekty navrhovanej zmeny,“ upozorňuje. Upozorňuje, že pokiaľ ide o príjmovú hranicu na odlíšenie domácností s vyššími príjmami, administratívnych riešení je viacero. „Najjednoduchšie, teda najlacnejšie riešenia však určite nebudú citlivé k typu domácnosti a ani k jej životným nákladom. Naopak, riešenia, ktoré sú vnímavejšie k životným podmienkam domácností, t. j. zohľadňovali by celkový príjem domácností vo vzťahu k počtu jej členov a prípadne aj nutné záväzky, akými sú napríklad splátky hypotekárnych úverov, by boli administratívne veľmi zložité a zrejme by v konečnom dôsledku viedli len k zanedbateľnej úspore verejných zdrojov,“ dodala.
Pokusy obmedziť výplatu detských prídavkov tu už v minulosti boli. Napríklad za druhej Dzurindovej vlády v období rokov 2002 až 2006 stroskotali na tom, že dávka je zákonom definovaná „na dieťa“, nie na jeho rodiča. V rámci úsporných opatrení chcel jednu z rodičovských dávok stopnúť aj exminister práce Jozef Mihál. Plánoval zrušiť príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, ktorý dostávajú rodičia na prvé až tretie dieťa, a to výške 678,49 eura. Chcel, aby rodičia pri narodení dieťaťa dostali len základný príspevok na dieťa, a to vo výške 151,37 eura.
Nová vláda zatiaľ neplánuje meniť systém výplaty ostatných dávok pre rodičov. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter sa, naopak, vyjadril, že mu je sympatický krok bývalej vlády dorovnať výšku materskej dávky až do 100 percent mzdy matky. „Budeme hľadať spôsob, ako pokračovať vo zvyšovaní materskej dávky. Ale zároveň pripúšťam, že tu budeme mať veľmi konkrétne limity, ktoré súvisia s konsolidáciou verejných prostriedkov. Skôr ako dám teda konkrétnu odpoveď, musíme sa jasne dohodnúť aj s ministerstvom financií, na čo máme,“ povedal minister. Ako ďalej dodal, pre rezort práce však môžu byť len čiastočne určené limity, ktoré vyplynú z konsolidácie verejných prostriedkov.
Materská dávka sa od januára zvýšila na 65 percent vymeriavacieho základu. To znamená, že napríklad mamička, ktorá zarábala minimálnu mzdu, teda 317 eur, dostane materské približne 196 eur a matka, ktorá zarábala 765 eur, dostane materské v sume 497 eur.
Materské vyplácala Sociálna poisťovňa v minulom roku mesačne viac ako 23–tisíc matkám, pričom priemerná výška dávky bola 385 eur. Výška materskej sa pritom môže určiť najviac z maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie. Maximálny vymeriavací základ platný v roku 2012 je 1 153,50 eura, a teda maximálna výška materského je 762,10 eura. Ak matka dnes dostáva materské z minimálneho vymeriavacieho základu, dostáva 228,30 eura. Ak je však výška materskej dávky nižšia ako výška rodičovského príspevku, rodičovi je rozdiel doplatený.
Materské však nedostávajú všetky matky. Nárok naň má žena, ktorá je nemocensky poistená, pričom poistenie musí trvať minimálne 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Do tohto obdobia možno započítať aj dni akéhokoľvek iného už skončeného poistenia, napríklad z predchádzajúceho zamestnania.
Ak matka nespĺňa nárok na materské, dostáva od narodenia dieťaťa hneď rodičovský príspevok v sume 194,70 eura mesačne. „Ak rodič zabezpečuje starostlivosť o dve a viac súčasne narodených detí, rodičovský príspevok sa zvyšuje o 25 % na každé ďalšie dieťa, ktoré sa narodilo súčasne. Rodičia dvojčiat tak dostávajú 243,40 eura, rodičia trojčiat 292,10 eura,“ konštatovala Hajdúchová.
Naďalej platí, že rodič môže popri poberaní rodičovského príspevku pracovať, pričom môže starostlivosť o dieťa zabezpečiť prostredníctvom inej osoby alebo môže dieťa umiestniť v jasliach či škôlke. „Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi starajúcemu sa o dieťa do veku troch, v prípade nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa do veku 6 rokov,“ dodala.