Tento zámer by sa mal podľa Kažimíra objaviť aj v programovom vyhlásení vlády. Hranica príjmu bude v najbližšej dobe predmetom širokej diskusie, v ktorej sa zároveň určí, či pre ňu bude rozhodujúci príjem rodiny alebo jednotlivca. „Považujem však za férovejšie, aby sme išli cestou príjmu rodiny,“ uviedol minister financií.
Kažimír chce ešte tento týždeň na tému prídavkov hovoriť s ministrom práce Jánom Richterom. Ušetrené peniaze by sa podľa neho mali stať významným zdrojom konsolidácie verejných financií od budúceho roka.
Podľa sociologičky Moniky Čambálikovej podobné úsporné opatrenia nebývajú verejnosťou vnímané ako populárne či spravodlivé. „V rámci nevyhnutnej potreby šetriť verejné financie je však zámer obmedziť prídavky jeden z najmenej bolestivých a najviac znesiteľných,“ mieni. Príjmovú hranicu by navrhla systematicky naviazať na úroveň plánovaného vyššieho zdaňovania, ktorou má byť zhruba mesačný príjem 2 750 eur.
Zároveň však sociologička pripomína, že k „uťahovaniu opaskov“ by sa občania všeobecne stavali ústretovejšie, keby mohli politickej elite dôverovať, že s peniazmi, ktoré im zoberie, naozaj naloží poctivo a čosi uprie aj sebe. „Vo vyspelej západnej Európe predsa bohatší solidárne platia vyššie dane aj preto, že nemajú také zlé skúsenosti s korupciou, klientelizmom či zbedačovaním strednej triedy ako naši ľudia. U nás je už totiž pomaly pravidlom, že na vládne opatrenia najviac doplácajú tí, ktorí riadne platia dane a odvody, dodržiavajú pravidlá a sú vzdelaní a pracovití. A keďže nie sú hlúpi, už im dochádza trpezlivosť,“ uvažuje Čambáliková.
Ekonóm Radovan Ďurana z inštitútu INESS zámer obmedziť vyplácanie prídavkov víta. Uvádza príklad zo susednej Českej republiky, kde má rodina s dvoma deťmi nárok na prídavok do čistého príjmu 23 680 Kč, čo je ekvivalent hrubej mzdy 28 500 Kč, teda 1,2–násobku priemernej hrubej mzdy v štáte. „K nijakej demotivácii platcov daní alebo odvodov pritom v Česku nedošlo,“ povedal Ďurana.