Družka dedí v prípade, ak druh zanechal závet

Život v spoločnej domácnosti s druhom dnes už nie je výnimkou. Mnohí takto žijú spolu a spoločne uhrádzajú aj náklady na bývanie. Na rozdiel od manželských zväzkov, keď si manželia odkupovali byty spoločne, v partnerských býva majiteľom bytu len jeden z nich. Druhý sa potom oprávnené obáva, že po smrti partnera bude musieť byt uvoľniť deťom zosnulého. „Takým situáciám možno predísť,“ vraví notár Karol Kovács.

Ilustračné foto.

Autor: SHUTTERSTOCK

Družka alebo druh sa vôbec nemusia dostať do okruhu dedičov, a to aj ak sa roky starajú o ťažko chorého partnera. Naša čitateľka už desať rokov býva s vdovcom v jeho byte. Ten má dve deti, dcéra ho navštevuje dva– až trikrát do roka, syn žije s nimi, má veľké dlžoby, za čo bol aj vo vyšetrovacej väzbe. Má nejaké právo na byt v prípade smrti druha?

Nie, nemá. Táto situácia sa však dá riešiť tak, že druh ešte za života zriadi závet, v ktorom odkáže byt svojej družke.

V takom prípade, ak bude závet, smrťou na ňu prejde len časť bytu, stane sa tak spolu s deťmi svojho druha jeho spoluvlastníčkou. Bude mať na byte väčšinový podiel?

Keďže byt vlastní v celosti druh a pre prípad jeho smrti je závet v prospech družky, v prípade jeho smrti sa syn zrejme domôže svojho práva, aj keby ho v závete otec opomenul. Ak je plnoletý, má totiž nárok na polovicu zákonného podielu.

Druh má ešte dcéru, ktorá žije mimo domova a o otca sa zaujíma len sporadicky.

Opäť aj tu závisí od dcéry, ako sa zachová. Ak by tiež trvala na svojom povinnom podiele, mali by ona a jej brat každý po štvrtine bytu, teda štvrtinový spoluvlastnícky podiel na byte a družka by mala takto polovicu podielu na byte.

Je aj iná možnosť, druh by mohol byt svojej družke darovať. Musí sa však sám a slobodne rozhodnúť. Vhodné je preto, aby aj v tomto prípade využili buď vaše služby, služby notárov alebo advokátov. Pred uzatvorením zmluvy im poradíte, aké by pre nich oboch bolo najvhodnejšie riešenie?

Samozrejme, môžu prísť, poradiť sa. Notári aj advokáti im predostrú viacero zákonných možností, ako situáciu riešiť, dostanú kvalifi kované právne rady.

Mimomanželskí partneri, ktorí majú potomkov, ale nezanechajú jeden v prospech druhého závet, nebudú ani prizvaní na dedičské konanie?

Nie, nebudú účastníkmi dedičského konania, účastníkmi dedičského konania budú len deti.

Čo ak by deti zosnulého predsa len uznali, že sa cudzia osoba o ich otca starala, prispievala na domácnosť, hradila všetky náklady a chceli by sa preto v prospech nej vzdať dedičstva?

Tu treba pripomenúť, že jeden z prvých úkonov, ktorý musí súd alebo notár ako súdny komisár urobiť, je určiť účastníkov dedičského konania. Ak bol poručiteľ vdovec alebo aj rozvedený a mal deti, nemal manželku, zákon presne definuje, že účastníkmi konania sú len jeho deti. Súd alebo súdny komisár koná len s týmito osobami. V takých situáciách by dedili len deti. Až potom by mohli previesť vlastníctvo či uzavrieť inú dohodu s osobou, ktorá s poručiteľom žila.

Naša čitateľka píše, že by sa chceli zosobášiť, bude potom dediť?

Áno, bude dediť spolu s deťmi svojho partnera už ako jeho manželka v prvej skupine.