Súdy notárom ako súdnym komisárom po tom, čo ich poveria v dedičskom konaní konať, určujú procesnú lehotu na skončenie veci 6 mesiacov. Dedičia síce za ten čas nemôžu majetkom po poručiteľovi nakladať, náš procesný poriadok im to však umožňuje v odôvodnených prípadoch a len s privolením súdu. Ak napríklad manželka je dedičkou, môže byt, ktorý patrí do dedičstva, predať. „Na taký úkon je potrebný súhlas súdu, je to bežné procesné rozhodnutie,“ vraví Karol Kovács, prezident Notárskej komory.
Užitočné rady nájdete aj v článku Koľko sa platí za prejednanie dedičstva
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
V dedičskom konaní nemusí byť vždy nariadené pojednávanie, na ktoré sú predvolaní všetci dedičia. Takisto sa môže stať, že sa v dedičskom konaní neprejedná všetok majetok, ktorý poručiteľ vlastnil. Môže sa tiež stať, že pozostalý rodič nezahrnie do dedičstva úspory v banke alebo až na pojednávaní pred notárom vyjde najavo, že si neželá, aby jeho potomok spolu s ním dedil. Na všetky také situácie naše dedičské právo pamätá. Ak sú totiž medzi dedičmi nejaké veci sporné, notár dedičov usmerní, aby ich riešili cestou súdu. Poučí ich, aké sú ich dedičské práva. Prejedná len ten majetok, o ktorom medzi pozostalými nie sú žiadne spory, a to aj s dlhmi, ktoré na takom majetku viaznu.
Kým konanie na súde o spornom majetku je verejné a aj rozhodnutia z týchto súdnych sporov sú zverejnené na webových stránkach ministerstva spravodlivosti, na dedičské konanie pred notárom ako súdnym komisárom o nespornom majetku už verejnosť prístup nemá. Ani tí, ktorí sa domnievajú, že majú čo do dedičstva hovoriť. Najmä nevesty, zaťovia, ale niekedy aj rodičia zosnulého. Tí sú totiž zahrnutí do okruhu dedičov, len ak ich syn či dcéra nemali potomkov.
Na prejednávanie dedičstva majú prístup len dedičia. Ak sa dali zastúpiť advokátom alebo inou osobou, tak táto splnomocnená osoba. Zverejnené preto nie sú osvedčenia o dedičstve, ktoré notári vydávajú tým dedičom, ktorí sa o rozdelení majetku dohodnú. To je aj ideálne, ak sa dokážu dohodnúť, kto z nich sa ďalej bude starať o zveľaďovanie majetku po zosnulom. „V takom prípade ich dohodu, ak neodporuje zákonu, notár osvedčí. Tento inštitút aj prispel k urýchleniu dedičských konaní,“ vraví prezident komory.
Inak, ak sa nedohodnú, ale nie je medzi nimi spor, notár pripraví pre súd návrh uznesenia, ktorým medzi nich rozdelí zákonné podiely. Tu si už musia uvedomiť, že o byty, domy, pozemky, autá či úspory, ktoré sú predmetom dedenia, sa budú deliť, keďže veci, či už hnuteľné, alebo nehnuteľné, budú v ich podielovom spoluvlastníctve. Skomplikuje to aj hospodárenie so spoločnou vecou, keďže budú musieť rozhodovať spoločne, spravidla podľa veľkosti podielov, ak sa nedohodnú inak.
Ak sa dedí po živnostníkovi, predmetom dedičského konania sú popri jeho ostatnom majetku len tie majetkové hodnoty, ktoré súvisia so živnosťou alebo s podnikom. „Na účely dedičského konania sa urobí buď účtovne, alebo aj znalecky súpis aktív a pasív. Niekedy, najmä ak ide o malú prevádzku, nám stačí inventarizácia majetku, ktorú nám predložia dedičia,“ vraví ďalej Kovács.
Postup je totožný ako pri akomkoľvek inom majetku patriacom do dedičstva. „Potrebné je však rozlíšiť, či ide o podnikateľa, alebo o podiel v obchodnej spoločnosti,“ dopĺňa notárka Zuzana Grófi ková. „Dohoda závisí od dedičov, pričom maloletí dedičia musia dostať z dedičstva toľko, koľko činí ich zákonný dedičský podiel. Môže to byť buď podielom na majetku poručiteľa alebo výplatou zodpovedajúcej sumy. Dohoda, ktorú uzavrie v mene maloletého jeho zákonný zástupca alebo opatrovník ustanovený pre účely dedičského konania, podlieha schváleniu opatrovníckym súdom.“
Maloletí majú zastúpenie
Deti poručiteľa dedia spolu s rodičmi. Ide o situácie, keď dochádza ku kolízii záujmov. Nutné je preto na také konanie vymenovať opatrovníka. Väčšinou ide o niekoho z rodiny – starú mamu, krstnú mamu, príbuzných z rodiny. Pokiaľ takých osôb niet, tak to môže byť aj obec alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, na prejednávanie dedičstva vyšlú svojho zamestnanca.
Pokiaľ dedí rodič so svojím maloletým dieťaťom, zastupuje ho ďalej pri nakladaní s majetkom s tým, že každý závažnejší úkon musí schváliť poručnícky súd. Napríklad ak by rodič chcel nehnuteľnosť patriacu dieťaťu predať, môže tak urobiť len s privolením súdu.
S dedičstvom sa prijímajú aj dlhy
Dedičia sa nemôžu vyhnúť ani dlhom poručiteľa, dedia ich spolu s majetkom. Prezident Notárskej komory Karol Kovács pritom pripomína, že dedičstvo nemusí dedič prijať. „Dedenie je právo, nie povinnosť. Dedič si musí tiež uvedomiť, že vstupuje nielen do všetkých práv, ale aj záväzkov poručiteľa. Ak teda dedičstvo prijme, berie na seba aj riziko s tým spojené. V tej chvíli nemusí totiž ani vedieť, aké dlhy poručiteľ mal,“ vraví Kovács. Treba tiež vedieť, že majetok z dedičstva splýva s majetkom dediča. To znamená, že veritelia, ak dedič dedičstvo s dlhmi prijme, si budú môcť uplatňovať ich vyrovnanie aj z jeho majetku, ktorý do dedičstva nepatrí, ale za dlhy poručiteľa dedič zodpovedá len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.
Dedič má právo dedičstvo aj odmietnuť. Pokiaľ tak urobí, tak sa na neho hľadí, akoby sa smrti poručiteľa nedožil. Na jeho miesto nastupujú ďalší dedičia podľa dedičskej reprezentácie či dedičských skupín. Notár pripomína, že ak raz niekto dedičstvo odmietne, nemôže to odvolať. „Ak niekto dedičstvo odmietne a neskôr sa ukáže, že poručiteľ zanechal majetok značnej hodnoty, už ho nemá právo dediť,“ vraví Kovács. „Je to závažný právny úkon, každý by si to mal vopred dôkladne zvážiť.“