Medzi nízke dôchodky patria väčšinou tie, ktoré boli priznané ešte do konca roku 2003. Išlo napríklad o takzvané pomerné starobné dôchodky či dôchodky manželky. Ich poberateľom stačilo v tom čase na ich priznanie desať rokov zamestnania. Nízke penzie sú aj také, ktoré sú krátené v súbehu s inými dôchodkami.
Do tejto skupiny začali pribúdať aj živnostníci, ktorí odchádzajú do penzie a platili nízke odvody. „Je to jeden z významných faktorov. Čím sú nižšie odvody do Sociálnej poisťovne, tým je nižšia suma budúceho dôchodku. A, naopak, čím sú vyššie, tým je vyššia aj suma budúcej penzie,“ povedala Jana Hrabková z komunikačného odboru Sociálnej poisťovne. „Sumu dôchodku ovplyvňuje obdobie dôchodkového poistenia získané od ukončenia povinnej školskej dochádzky do vzniku nároku na dôchodok, vymeriavacie základy, z ktorých bolo odvodené poistné, a aktuálna dôchodková hodnota. Ak zamestnanec alebo živnostník dosahovali počas svojho aktívneho pracovného života nízke príjmy, respektíve príjmy na úrovni minimálnej mzdy, potom aj suma vyplácaného dôchodku dosahuje nízku úroveň.“
Užitočné informácie nájdete aj v článku Ako žiadať o dávku a príspevky k nej a čomu sa nevyhnete.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Čo je dôvodom nízkych penzií, Sociálna poisťovňa nevyhodnocuje. Penzie priznáva individuálne na základe zákonom stanovených kritérií – poistenec musí dosiahnuť dôchodkový vek a mať odpracovaných aspoň 15 rokov, ktoré musia byť riadne zdokladované. Starobný dôchodok sa potom vypočítava tiež na základe zákona – priemerný osobný mzdový bod sa vynásobí súčtom obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na dôchodok a aktuálnou dôchodkovou hodnotou.
„Ak teda klientovi vyrátame dôchodok nižší, ako je ministerstvom práce stanovené aktuálne životné minimum, informujeme klienta listom, že má z dôvodu nižšej sumy dôchodku možnosť obrátiť sa na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, aby ten posúdil jeho životnú situáciu, či by mohol mať nárok na dávku v hmotnej núdzi, alebo príspevok k nej,“ vysvetľuje postup hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder. Sociálna poisťovňa zároveň oznamuje Ústrediu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny identifikačné údaje toho poberateľa dôchodku, ktorý by mohol mať z dôvodu vypočítaného dôchodku nárok na dávku v hmotnej núdzi. O samotnú dávku, respektíve príspevky k nej potom dôchodca žiada úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý určí aj výšku dávky.
„Suma, pri ktorej dôchodcovi môže vzniknúť nárok na dávku v hmotnej núdzi, závisí od sumy životného minima, ktorá sa každoročne mení. Životné minimum pritom do 30. júna 2013 predstavuje sumu 194,58 eura,“ vraví Višváder. „Sociálna poisťovňa zasiela informáciu konkrétnym dôchodcom v prílohe rozhodnutia o invalidnom, vdovskom/vdoveckom, sirotskom či sociálnom dôchodku poberateľa mladšieho ako 62 rokov veku a pri valorizácii dôchodkov. Robí tak v prípade, ak suma uvedených dôchodkov alebo ich úhrn je najviac v sume, pri ktorej môže vzniknúť nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, dôchodca má trvalý pobyt na Slovensku a nie je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody,“ dodal Višváder.
Identifikačné údaje poberateľa dôchodku Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny oznamuje ústredie Sociálnej poisťovne, ak ide o poberateľa starobného, starobného a vdovského či vdoveckého dôchodku alebo o poberateľa sociálneho dôchodku staršieho ako 62 rokov.
Dôchodcovia, ktorých príjem nedosahuje životné minimum, môžu od štátu dostať štyri rôzne príspevky. Dávka v hmotnej núdzi patrí občanovi v núdzi a osobám, ktoré sa s ním spoločne posudzujú, na zabezpečenie základných životných podmienok. „Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie,“ vysvetlil hovorca Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Zeman.
„Hmotná núdza je stav, keď príjem občana a osôb, ktoré sa s ním spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením,“ dodal.
Konanie o posúdení hmotnej núdze sa začína písomnou žiadosťou občana, ktorý o dávku žiada na úrade práce, odbore sociálnych vecí, podľa miesta trvalého bydliska. V prípade dôchodcov sa výška dávky a príspevkov určí ako rozdiel medzi celkovou sumou nárokov stanovených zákonom o pomoci v hmotnej núdzi a ich príjmom. Suma nárokov sa skladá z dávky, ktorá sa stanoví podľa počtu spoločne posudzovaných osôb, príspevku na zdravotnú starostlivosť na každú osobu, ochranného príspevku pre občana, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a príspevku na bývanie. Zo sumy nárokov sa odpočíta príjem spoločne posudzovaných osôb, pričom sa za príjem nepovažuje 25 percent starobného a predčasného starobného dôchodku, ak dôchodca získal obdobie dôchodkového poistenia viac ako 25 rokov, táto suma sa zvyšuje o 1 percento za každý ďalší odpracovaný rok.
Podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa do sumy nárokov občanovi poberajúcemu starobný dôchodok, ktorý je posudzovaný samostatne, započíta dávka pre jednotlivca vo výške 60,50 eura, príspevok na zdravotnú starostlivosť v sume 2 eurá, príspevok na bývanie v sume 55,80 eura a ochranný príspevok 63,07 eura, teda spolu 181,37 eura. Ak bude započítaný príjem nižší ako táto suma a žiadateľ nemá majetok, ktorým si môže zabezpečiť zlepšenie ekonomickej situácie, vznikne mu nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k nej vo výške rozdielu medzi sumou nárokov a príjmom.
Úrad práce musí o žiadosti rozhodnúť do 30 dní od podania žiadosti, vo zvlášť zložitých prípadoch najneskôr do 60 dní. Ak nemožno rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť.