Dôchodcom pohltia dane väčšiu časť mzdy

Dôchodca, ktorý sa zamestná, zaplatí na daniach viac ako jeho kolega s rovnakou mzdou, ktorý ešte nie je v dôchodkovom veku. Starobným a predčasným dôchodcom sa nezdaniteľné minimum znižuje o vyplatený dôchodok.

Ilustračné foto

Autor: SHUTTERSTOCK

Nezdaniteľná časť základu dane bola vlani vo výške 3 559,30 eura. Keďže priemerný dôchodok sa pohybuje okolo 360 eur, čo je 4 320 eur ročne, znamená to, že väčšina dôchodcov si nemôže uplatniť žiadne nezdaniteľné minimum. Dane tak zaplatia z celého svojho príjmu.

Ak niekto dostáva nižší dôchodok ako 296,60 eura, má nárok aspoň na časť nezdaniteľného minima. V prípade, že by penzista dostával mesačne 250 eur, môže si za rok znížiť svoj daňový základ o 559,30 eura. Napríklad dôchodcovi s hrubou mzdou 400 eur zamestnávateľ každý mesiac vlani z platu strhol 68,85 eura. Ak by ešte nepoberal dôchodok, mesačne by mu daň z platu odkrojila len 9,46 eura.

Nezdaniteľné minimum sa znižuje len tým dôchodcom, ktorí poberali dôchodok celý rok alebo im bol spätne priznaný k začiatku roka. Ak niekto nastúpil na penziu neskôr, má nárok na celoročnú nezdaniteľnú časť základu dane. Tú si môže uplatniť aj vtedy, keď nepracoval celý rok.

Ak dôchodca prvé štyri mesiace pracoval za 700 eur mesačne a od mája nastúpil na dôchodok, pričom prestal pracovať, dostane po podaní daňového priznania naspäť všetky dane, ktoré mu zamestnávateľ strhol z platu. Každý mesiac mu totiž uplatňoval len jednu dvanástinu nezdaniteľnej časti základu dane, no v daňovom priznaní si uplatní celoročné nezdaniteľné minimum. Štát by mu tak mal vrátiť 236 eur.