Ako sa postupuje, ak zosnulý manžel po sebe zanechal dlhy?
Alebo ak sa o dlhoch rodina dozvie až potom, keď je už dedičské konanie ukončené? Dlhy sa dodatočne už neprejednávajú. Ak by sa aj po poručiteľovi neskôr, po skončení dedičského konania, objavil nejaký iný majetok a dodatočne aj dlhy, vždy musí byť prevaha aktív. Často veritelia ani nevedia, že ich dlžníci zomreli. Ak sa to dozvedia s oneskorením a požiadajú súd, aby sa ich pohľadávka prejednala, tak samostatne sa neprejedná. Čo však neznamená, že vo vzťahu k tej pohľadávke nemajú zabezpečenú ochranu. Vždy platí, že dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa do výšky nadobudnutého dedičstva.
Uverejňuje sa nejaká výzva na súde, aby veritelia svoje pohľadávky do dedičstva prihlásili?
Nie, nezverejňuje. Matrika zasiela úmrtný list na príslušný okresný súd, ten z úradnej povinnosti začína dedičské konanie. Potom spis zo súdu „putuje“ k notárovi, ktorý v pozícii súdneho komisára vykonáva dedičské konanie.
Veritelia sa teda musia zaujímať o to, či ich dlžníci nezomreli?
Áno, právny poriadok u nás, ale aj inde sa riadi zásadou, že právo praje bdelým a ostražitým. To znamená, že ak má niekto voči iným osobám pohľadávky, musí si ich ustriehnuť, aby neprišiel o vyrovnanie dlhu len preto, lebo ich neuplatnil v dedičskom konaní. Môže byť pohľadávka, ktorá je viazaná len na poručiteľa, napríklad ak zosnulý bol maliarom a dohodol sa, že namaľuje nejaký obraz, jeho záväzok samozrejme neprechádza na dedičov, keďže sa viaže v tomto prípade na osobu poručiteľa. Sú to však výnimočné prípady, väčšinou ide o klasické finančné pohľadávky.
Dedičia zvyknú špekulovať, ako neprihlásiť nejaké veci do dedičstva. Oplatí sa im takto uvažovať?
V prvom rade treba upozorniť, že také konanie je v rozpore nielen s právom, ale aj etikou. Pokiaľ však ide o veci, ku ktorým nadobúdateľ nepotrebuje mať potvrdenie o ich prevode, napríklad ide o finančnú hotovosť a tú „zatají“, môže ňou disponovať. Ak ju neprihlási do dedičstva, nepostihne ho ani to negatívum, že ho musí dodatočne do dedičstva prihlásiť. Pokiaľ ide o motorové vozidlá alebo o účty, ktoré sú vedené na konkrétnu osobu, tak tam bez toho, aby to prešlo jednoznačne dedičským konaním, nebude s tým môcť v budúcnosti nakladať. Čiže, nemá žiadny zmysel majetok zatajovať.
Ako je to pokiaľ ide o pozemky, pôdu, iné nehnuteľnosti?
To už vôbec nie, lebo bez toho, aby vlastníctvo prešlo na dedičov, sa títo ďalej nepohnú. Navyše nehnuteľnosti po zosnulom v rámci dedičského konania vyhľadá notár, tieto údaje sú aj verejne dostupné na internete. Aj keď výpisy z internetu nie sú úplne hodnoverné, nemôžu sa teda ešte u nás používať aj na úradné účely, dá sa z nich vylustrovať, či zosnulá osoba vlastníkom nejakej nehnuteľnosti je. Notár na základe týchto informácií z internetu si potom môže vyžiadať štandardný výpis z katastra, teda v písomnej forme, s okrúhlou pečiatkou. Jedine taký výpis je hodnoverný a určený na úradné účely.