Penzistom po rokoch driny musí dávkami pomáhať štát

Odchodom do penzie stráca dôchodca v západnej Európe približne tridsať percent z predchádzajúceho príjmu, ktorý je s tým slovenským neporovnateľný. Priemerný starobný dôchodca na Slovensku prichádza takmer o polovicu. Priemerná mzda sa pritom pohybuje na úrovni 765 eur, priemerný starobný dôchodok je 362 eur. Po zaplatení nevyhnutných položiek, akými sú služby za bývanie, energie a lieky, penzistom s priemerným dôchodkom zostane na živobytie necelých 190 eur.

17.01.2012 06:30
dôchodca, penzista, dôchodok, penzia Foto:
Ilustračné foto
debata

Takmer stotisíc slovenských penzistov je na tom ešte oveľa horšie. Ich dôchodok nedosahuje ani výšku životného minima, ktoré je do konca júna 189,82 eura. Ak takýto človek žije sám a zaplatí za byt, energie a lieky približne 175 eur mesačne, na živobytie mu zostane 10 eur.

Mnohí z nich sú preto odkázaní na dávky od štátu. Po januárovej valorizácii penzií o 3,3 percenta sa niektorým dávky znížia, iní o ne prídu nadobro. Ak totiž ich príjem prekročí sumu, pri ktorej je na dávku nárok, tú im úrady práce odoberú. „Podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa výška dávky a príspevkov určí ako rozdiel medzi sumou nárokov stanovených zákonom a príjmom. V prípade, ak príjem prevýši sumu nárokov, úrad rozhodne o odňatí dávky a príspevkov a zastavení ich výplaty,“ potvrdzuje Oľga Janíková z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

PIANO

Užitočné rady nájdete aj v článku Ako sa určuje výška dávky a príspevkov
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

V súvislosti s nízkymi penziami sa pritom väčšinou hovorí len o starodôchodcoch. Dôchodok na úrovni životného minima môže mať aj človek, ktorý dovŕšil dôchodkový vek iba nedávno alebo sa do penzie len chystá. Výška dôchodku totiž závisí od mzdy človeka, z ktorej platil poistné na dôchodkové poistenie. Platí úmera – čím nižší plat, tým nižší dôchodok.

„Aj dnes sa stáva, že Sociálna poisťovňa vypočíta dôchodok pod úrovňou životného minima. Do tejto skupiny ľudí patria aj ľudia, ktorí môžu dostávať ešte druhý dôchodok z cudziny, a to za tam odpracovanú dobu, takže celkový príjem z dôchodkového zabezpečenia môže byť omnoho vyšší ako životné minimum,“ vysvetľuje riaditeľka komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Jana Ďuriačová. Dodala, že poisťovňa eviduje počet dôchodcov, ktorí majú dôchodok nižší ako životné minimum, ale neeviduje, či popri ňom poberajú aj dávky v hmotnej núdzi.

Ak penzistovi vypočíta Sociálna poisťovňa dôchodok nižší, ako je suma životného minima, oznámi to príslušnému úradu práce. „Ak Sociálna poisťovňa vypočíta dôchodok nižší ako životné minimum, informuje v konkrétnych prípadoch listom samotného dôchodcu o možnosti posúdenia hmotnej núdze a zabezpečenia dávkou a príspevkami k dávke, respektíve oznamuje Ústrediu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny identifi kačné údaje poberateľa dôchodku, ktorý má nárok na dávku v hmotnej núdzi,“ vysvetľuje Ďuriačová postup.

O samotnú dávku potom dôchodca žiada úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a ten určuje aj výšku dávky v hmotnej núdzi alebo príspevky k nej. Suma, pri ktorej dôchodcovi môže vzniknúť nárok na dávku v hmotnej núdzi, závisí od sumy životného minima, ktorá sa každoročne mení. Životné minimum pritom od 1. júla 2011 predstavuje sumu 189,83 eura.

„Sociálna poisťovňa zasiela informáciu konkrétnym dôchodcom v prílohe rozhodnutia o invalidnom, vdovskom, vdoveckom, sirotskom, sociálnom dôchodku poberateľa mladšieho ako 62 rokov veku a pri valorizácii dôchodkov. Robí tak v prípade, ak suma uvedených dôchodkov alebo ich úhrn je najviac v sume, pri ktorej môže vzniknúť nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, poberateľ penzie má trvalý pobyt na území Slovenska, nie je vo väzbe,“ vymenúva Jana Ďuriačová. Identifikačné údaje poberateľa dôchodku Ústrediu práce oznamuje ústredie Sociálnej poisťovne, ak ide o poberateľa starobného dôchodku, starobného a vdovského/ vdoveckého dôchodku alebo o poberateľa sociálneho dôchodku staršieho ako 62 rokov. Pri posudzovaní prípadného nároku na dávku v hmotnej núdzi skúma úrad práce či takýto človek žije sám či aký druh dôchodku mal priznaný. Pri každom druhu dôchodku sú iné nároky na dáku v hmotnej núdzi a príspevky k nej. U poberateľov starobného dôchodku však neskúmajú, či sú vlastníkmi bytu alebo domu, vzniká im nárok na príspevok na bývanie a tiež nárok na ochranný príspevok.

Penzisti, ktorých čistý mesačný príjem nedosahuje úroveň životného minima, môžu dostať dávku v hmotnej núdzi, ktorá slúži na zabezpečenie základných životných potrieb. Ak žije človek sám, dávka je 60,50 eura mesačne, ak žije s ďalšími osobami, musí aj ich úrad práce posúdiť a zistiť, či majú pri spoločnom hodnotení nárok na dávku. Ďalšou možnosťou je ochranný príspevok vo výške 63,07 eura. Ten sa poskytuje ľuďom, ktorí si nemôžu zlepšiť svoju situáciu prácou. Dôchodcovia majú nárok aj na 2 eurá mesačne na zdravotnú starostlivosť a príspevok na bývanie v sume 55,80 eura mesačne.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba