Ako sa realizuje rozhodnutie Európskeho súdu, akým spôsobom získajú vlastníci pozemkov rozdiel v cene?
Slovenská republika začala po rozsudku ťahať čas. Pokúsila sa o preskúmanie rozsudku pred Veľkou komorou, hoci z civilizačného hľadiska bolo od začiatku jasné, že Európsky súd pre ľudské práva rozhodol spravodlivo a v súlade s dohovorom. Ťahaním času sa odďaľoval okamih, keď bolo treba načrieť do štátneho rozpočtu a platiť. Súčasne sa tak vytvorila príležitosť dokončiť niekoľko správnych konaní, v ktorých pozemkové úrady obrali ďalších vlastníkov pozemkov o ich pôdu v záhradkárskej osade.
Kto dostal náhradu škody 220–tisíc eur a je v nej zahrnutá aj reálna náhrada za pozemky, ktorú mali dostať vlastníci – teda Urbárska spoločnosť v Trenčianskych Biskupiciach?
Pokiaľ som správne informovaný, tak štát už vyplatil Urbárskej obci Trenčianske Biskupice všetko, čo bol povinný. Nevyplatenie súdom uloženej sumy by viedlo k vynucovaniu rozhodnutia Radou ministrov, ktorá na tento účel môže príslušnému štátu uložiť hospodárske sankcie. Ekonomický postih sa spája s medzinárodnou hanbou. Neviem o nijakom štáte, ktorý by nebol splnil rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. A tak jediné, čo sa dá oceniť, je, že sme neradi, ale predsa, zaplatili poškodeným. Sporenie pri ochrane ľudských práv by malo prichádzať do úvahy vtedy, keď orgány štátu stoja pred rozhodnutím, či ľudské právo dodržia, alebo porušia.
Spomínali ste, že na medzinárodnom súde sú ďalšie prípady záhradkárov a vlastníkov. Hrozí teda, že štát a v konečnom dôsledku aj nás, daňových poplatníkov, tieto spory budú stáť ďalšie peniaze. Nie je preto vhodnejšie, aby sa po rozsudku, ktorý ste dosiahli s urbárnikmi, žaloby z medzinárodného súdu stiahli? Čo by to pre nich znamenalo, ak by žalobu vzali späť?
Ak by sťažujúci sa majitelia pozemkov vzali svoje sťažnosti späť, ochránili by štátny rozpočet aj daňových poplatníkov, ale kvôli tomu by stratili vyhliadku na náhradu za odňatie pôdy. Nijaký vlastník pozemku so zdravým rozumom sa nemôže takto zachovať. Slovenskú republiku to bude stáť ďalšie peniaze, lebo Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon neprípustne poškodzujúci vlastníkov pozemkov.
Konečné znenie novely o záhradkárskych osadách ešte nie je jasné, počas schvaľovania v parlamente sa môže zmeniť. Poznáte obsah návrhu? Čo mu možno vyčítať?
Pokiaľ ide o vzťahy, ktoré by mali byť upravené, spomeniem neriešenie celého bloku problémov, ktoré predvídateľne nastanú, ak záhradkár podľa zákona bude mať platiť nájomné, ale v skutočnosti ho nebude platiť. Zákon by sa mal vyrovnať so subsidiárnym uplatnením Občianskeho zákonníka. Podlieha nájom pozemku v záhradkárskej osade úprave o nájomnej zmluve? So slovom „zbytočné“ spájam zachovanie konaní na obvodných pozemkových úradoch.
Ak si záhradkár bude môcť odkúpiť pozemok výlučne za trhovú cenu, v čom mu môže byť nápomocný pozemkový úrad?
Azda iba v spomaľovaní celého prevodu vlastníctva v nádeji, že príde iná vláda, ktorá zákon zmení bez ohľadu na Štrasburg a znovu zavedie prevody záhradkárskych pozemkov za smiešne ceny. Takéto výhrady však pokladám za podružné. Celý zákon mal zmysel iba na jeden účel. Na získanie pozemkov záhradkármi za halierové ceny s možnosťou okamžite predať nadobudnutý pozemok ďalej. Už za astronomicky zvýšené ceny. Zákon totiž nemá klauzulu o tom, že záhradkár musí získaný pozemok ďalej využívať na záhradkárske účely, ani o tom, že existuje čas, po ktorý sa na pozemku musí záhradkárčiť. Domnievam sa, že väčšina záhradkárov, ktorá rozbehla konania pred pozemkovými úradmi, stratí záujem o odkúpenie pozemku za trhovú cenu. A tak v záujme spravodlivosti by sa v konečnom znení zákona nemalo zabudnúť na právo záhradkára nepokračovať v konaní začatom počas účinnosti zákona č. 74/1997 Z. z.
Oplatí sa záhradkárom čakať na novelu zákona, keď už tri roky rozsudky našich súdov znejú v prospech vlastníkov, v sporoch im tiež priznávajú trhové ceny?
Niektorí záhradkári „bodujú“ pred obvodnými pozemkovými úradmi, lebo si vedia vybaviť alebo dohodnúť, že pozemkový úrad nerešpektuje rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. Najčastejšie na základe tézy, podľa ktorej rozsudok zo Štrasburgu sa týka iba Urbárskej obce Trenčianske Biskupice. Tam, kde obvodný pozemkový úrad rešpektuje ústavu, predovšetkým jej článok 152 odsek 4, a preto vykladá zákon o záhradkárskych osadách tak, aby bol v súlade s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi, už záhradkári nemajú čo získať. Naopak, štátu hrozia nové a novšie konania v Štrasburgu. Myslím, že už dávno mal na Ústavnom súde SR ležať návrh na preskúmanie súladu chúlostivých ustanovení zákona s článkom 1 Protokolu č. 1 (teda s ľudským právom pokojne užívať svoj majetok). Zároveň tam mal ležať návrh na pozastavenie účinnosti § 11 zákona č. 64/1997 Z. z. Len tak sa dalo zabrániť pofi dérnym konaniam na obvodných pozemkových úradoch. Pripomínam, že vláda, Ficova aj súčasná, právo podať taký návrh má, ale tvári sa, akoby o tom netušila.
Ako by mali rozhodovať obvodné pozemkové úrady, pokiaľ ide o výšku náhrady?
Tak, aby neporušili právo vlastníka pozemku v záhradkárskej osade na primeranú finančnú náhradu za odňatý pozemok, pričom v súlade s čl. 1 Protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je priznanie náhrady vypočítanej podľa § 11 ods. 2 zákona. To má za následok, že toto ustanovenie zákona je absolútnou právnou normou, ktorú správny orgán nesmie uplatniť. A predsa sa na úradoch deje všeličo iné. Dokiaľ nedôjde k uplatneniu zákona o náhrade škody spôsobenej pri výkone verejnej moci voči jednotlivcom, ktorí nesprávnym úradným postupom spôsobujú škodu, o právnom štáte budú môcť rozprávať politici pri žartovaní v predvolebnej kampani, ale zbytočne si budeme po voľbách predstierať, že to s právnym štátom myslíme vážne.
Záhradkári počas rokov užívania pozemky zhodnotili. Dostali ich od bývalých národných výborov, družstiev či štátnych majetkov do užívania v rôznom stave. Zrekultivovali ich, postavili na nich prístupové cesty, vodovodné prípojky. V prípade, že by vás ako advokáta oslovili v spore s vlastníkmi o cenu, za ktorú by si chceli pozemky odkúpiť, čo by ste im poradili?
Socializmus podporoval záhradkárov. Podpora mala svoje medze. Záhradkári „mali pôdu“, ale neboli jej vlastníkmi. Museli to vedieť, veď mali zmluvy o prenájme pozemkov na dobu určitú. Zdravý rozum im mal veliť, aby zhodnocovanie bolo primerané hrozbe odchodu z pozemku „až sa čas naplní“. Ak zhodnocovali v súlade so zdravým rozumom, dosiahli drobné výhody a užili si ich. Ak zhodnocovali nadmerne, v presvedčení, že sa stanú majiteľmi pozemkov, hrozí im teraz spravodlivý trest. Nevidím dôvod, prečo by mali byť zrazu odškodňovaní za faktickú alebo domnelú stratu. V čase, keď na cudzom záhradkárčili, skutoční majitelia nemali možnosť užívať svoje pozemky, hoci sa o ne mohli postarať rovnako dobre ako záhradkári. A paradoxne, museli platiť daň z pozemkov. Prečo by teraz za to všetko mali platiť záhradkárom ešte aj odškodné? Takže ak by sa záhradkárom priznalo „odškodné“, muselo by byť od štátu, zo štátneho rozpočtu. Prečo mám ja, alebo ktorýkoľvek iný obyvateľ SR, platiť vyššie dane alebo akokoľvek inak prispievať do štátneho rozpočtu navyše, aby sa záhradkárom vrátili ich investície? Opakujem, vedeli, alebo pri zdravom rozume mali vedieť, že hospodária na cudzom.
Aké majú práva užívatelia pozemkov v záhradkárskych osadách, ak si chcú na pozemku niečo postaviť?
Na „záhradkárskych“ pozemkoch v celom štáte stojí množstvo stavieb neraz „na čierno“, bez stavebného povolenia. Aj v prípade tých, čo vznikli legálne, nie je veľa dôvodov na ďalšie prístavby, dostavby alebo nadstavby. Užívatelia pozemkov, ako už samo pomenovanie hovorí, nie sú majiteľmi pozemkov. Keby k vám domov bez pozvania aj bez súhlasu ktosi prišiel, že si v obývačke vášho bytu ide postaviť sieň bojových tradícií, umyváreň automobilov alebo wellness stredisko, asi by vás nenadchlo, ako vynikajúco využije váš priestor. Záhradkári by mali najskôr upraviť svoj právny vzťah s vlastníkom pozemku a až potom vznikne dôvod na to, aby sa ustaľovalo, čo môžu a ako majú urobiť to, čo môžu. V civilizovanej spoločnosti nesmie prísť do úvahy, že si ktokoľvek nerobí nič z majiteľa a s jeho majetkom nakladá, ako si zmyslí a ako sa mu hodí.