Dnes už bežne podnikajú obaja manželia, buď každý sám, alebo obaja spoločne v združení. Prípadne len jeden z nich. Môžu použiť na podnikanie majetok, ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, alebo do bezpodielového spoluvlastníctva nadobúdajú nový a takisto z neho veci predávajú. Prípustné je aj zamestnávanie manželky podnikajúcim manželom a naopak. Z hľadiska platenia dane je preto podľa Ľudmily Hámošovej, odborníčky na daň z príjmov fyzických osôb, dôležité určiť, ktorý majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve bude používať jeden z nich alebo aj obaja na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov a akým spôsobom.
„Môžu si zvážiť, či budú používať majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve a zaradia ho do obchodného majetku jedného z nich. Alebo či ho budú používať pri individuálnom alebo spoločnom podnikaní, ale nezaradia ho do obchodného majetku, čiže bude aj naďalej súkromný,“ hovorí Hámošová.
Ak si totiž jednoznačne určíte, ktorý majetok z bezpodielového spoluvlastníctva bude obchodný a ktorý zostane súkromný, vyhnete sa chybám pri uplatňovaní daňových výdavkov.
„Je dobré určiť si to hneď pri začatí podnikania alebo pri začatí používania majetku na podnikanie. Má to význam nielen pri uplatňovaní daňových výdavkov súvisiacich s takýmto majetkom, ale aj pri prípadnom zdanení, prípadne oslobodení príjmov z predaja takéhoto majetku od dane,“ hovorí Hámošová. „Zjednodušene sa dá povedať, že ak boli predávaná nehnuteľnosť alebo hnuteľná vec, ako sú motorové vozidlo, alebo nábytok či iné veci, zaradené do obchodného majetku, sú oslobodené od dane z príjmov fyzickej osoby až po piatich rokoch od ich vyradenia z obchodného majetku.“
Kedy sa súkromný majetok stane obchodným
O obchodný majetok ide, len ak ako fyzická osoba dosahujete príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu nehnuteľností, máte vo vlastníctve majetok, ktorý používate pri týchto činnostiach, a o tomto majetku účtujete alebo vediete evidenciu pri prenájme nehnuteľností alebo daňovú evidenciu pri podnikaní a inej samostatnej zárobkovej činnosti.
„Len v takom prípade si môžete uplatňovať do daňových výdavkov aj výdavky na obstaranie hmotného a nehmotného majetku, na jeho technické zhodnotenie, na opravy a udržiavanie tohto majetku, ako aj iné súvisiace výdavky spojené s používaním tohto majetku, napríklad zákonom určené odpisy,“ hovorí ďalej Hámošová. Naopak, daňovými výdavkami nie sú napríklad výdavky na obstaranie majetku nezaradeného do obchodného majetku, výdavky na osobnú potrebu daňovníka a podobne.
„Ak chce daňovník, ktorý je fyzickou osobou, preradiť hmotný a nehmotný majetok z osobného užívania do obchodného majetku, postup je taký, že sa odpisuje ako v ďalších rokoch odpisovania zo vstupnej ceny ustanovenej v § 25 ods. 1 písm. d) Zákona o dani z príjmov. Pri odpisovaní hmotného a nehmotného majetku, ktorý sa iba sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do daňových výdavkov zahŕňa len pomerná časť odpisov.“
Hnuteľné veci a nehnuteľnosti v BSM, ktoré využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov pri podnikaní alebo výkone inej samostatnej zárobkovej činnosti obaja manželia, zahrnie do obchodného majetku jeden z manželov. Výdavky súvisiace s ich využívaním sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti. V takomto pomere sa rozdelí aj príjem z ich predaja.
Daňovému úradu nemusíte oznamovať, či ste zaradili svoj súkromný majetok do obchodného, nemusíte oznamovať ani jeho vyradenie z obchodného majetku. Vyradíte ho dňom, v ktorom ste posledný raz mali majetok zapísaný v účtovníctve alebo v evidencii.
Príjmy z prenájmu nehnuteľností a BSM
Príjmy z prenájmu nehnuteľností sú príjmami podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Súčasťou týchto príjmov sú aj príjmy z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti. „Toto platí v prípade, ak príjmy z prenájmu nie sú príjmami z podnikania alebo zo závislej činnosti,“ upozorňuje ďalej Hámošová. „Ak manželia prenajímajú nehnuteľnosť, ktorá je v ich BSM, majú povinnosť registrácie u svojho miestne príslušného správcu dane podľa ich trvalého pobytu a nie podľa toho, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Registrácia sa vzťahuje na toho z manželov, ktorý je účastníkom zmluvného vzťahu. Povinnosť požiadať o registráciu má teda ten z manželov, ktorý je v zmluve uvedený ako prenajímateľ nehnuteľnosti.“
Ak sú účastníkmi zmluvného vzťahu obidvaja manželia, vzťahuje sa povinnosť registrácie na obidvoch. Takisto sa na nich vzťahuje oznamovacia povinnosť, napríklad povinnosť oznámiť správcovi dane zmeny osobných údajov, skončenie poberania príjmov z prenájmu nehnuteľností. „Skončenie poberania príjmov z prenájmu má okrem iného vplyv aj na skončenie platenia preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby, ak takáto povinnosť vyplynula z podaného daňového priznania a boli splnené aj ostatné podmienky uvedené v zákone,“ upozorňuje ďalej Hámošová.
Daňovník s príjmami z prenájmu má možnosť rozhodnúť sa, či si uplatní výdavky percentom z príjmov, preukázateľne vynaložené daňové výdavky (povinný je viesť evidenciu o príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede, o hmotnom majetku a nehmotnom majetku, ktorý možno odpisovať, o zásobách, pohľadávkach a záväzkoch), alebo preukázateľne vynaložené daňové výdavky takým spôsobom, že sa rozhodne účtovať v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva (týmto spôsobom je povinný postupovať počas celého zdaňovacieho obdobia).
Ak daňovník s príjmami z prenájmu nehnuteľností nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia a neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže si uplatniť výdavky vo výške 40 percent z týchto príjmov.
„Pri uplatnení preukázateľných výdavkov je potrebné postupovať podľa toho, či je prenajímaná nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku fyzickej osoby. Ustanovenia o zaradení a vyradení hmotného majetku z obchodného majetku, postup pri uplatňovaní ďalších výdavkov a pri vyhodnotení oslobodenia príjmov z predaja takéhoto majetku, platia u daňovníka s príjmami z prenájmu nehnuteľností rovnako ako u daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Takým istým spôsobom sa zisťuje aj čiastkový základ dane,“ hovorí Hámošová.
Ako si príjmy môžete zahrnúť do základu dane
Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, ktorá patrí do BSM, sa zahŕňajú do základu dane každého z manželov v pomere, ktorý si určia. Môžu sa dohodnúť aj tak, že celý takýto príjem zahrnie do základu dane len jeden z nich a môže to byť aj ten, ktorý nemal povinnosť registrácie, lebo nebol uvedený ako prenajímateľ v zmluvnom nájomnom vzťahu. Rovnakým pomerom si rozdelia aj výdavky.
„Zdaniteľnosť príjmov z prenájmu nehnuteľností si daňovník posúdi ešte za rok 2010 po uplatnení oslobodenia podľa § 9 ods. 1 písm. h). Podľa jeho znenia sú oslobodené príjmy z prenájmu nehnuteľností, ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období päťnásobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, čo je za rok 2010 suma 925,95 eura. Ak takto vymedzené príjmy presiahnu túto sumu, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom.“
Ak manželia dosiahli príjem z prenájmu nehnuteľnosti, ktorá patrí do ich BSM, každý z manželov má právo uplatniť si oslobodenie pri splnení podmienok. Zdaniteľnosť jednotlivých príjmov si vyhodnotí samostatne každý z manželov a takisto aj povinnosť podať daňové priznanie. Manželia sa môžu rozhodnúť o pomere, ktorým si budú deliť príjmy z prenájmu, jednak vo vzťahu k sume oslobodenia, ale takisto vo vzťahu k povinnosti podať priznanie a aj k sume minimálnej výšky dane – na rok 2010 je to suma 2 012,85 eura.
Čo je obchodný majetok?
- Obchodným majetkom je súhrn majetkových hodnôt – vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa § 6 vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala, eviduje alebo evidovala podľa § 6 ods. 11 alebo podľa § 6 ods. 14; obchodným majetkom podľa tohto ustanovenia je aj hmotný majetok obstarávaný formou finančného prenájmu.
- Podľa § 9 ods. 5 dňom . vyradenia majetku majetku z obchodného majetku daňovníka sa rozumie ro ozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval majetok v účtovníctve alebo uvádzal v evidencii podľa § 6 ods. 11 alebo 14.
- Podmienky oslobodenia príjmov z predaja nehnuteľností a hnuteľných vecí sú v § 9 ods. 1 písm. a) až f).