V rámci dohody o rozšírení BSM, poprípade o jeho zúžení podľa Občianskeho zákonníka. K dohodám treba predložiť spravidla živnostenské oprávnenie, prípadne iné doklady podľa pokynu notára.
Manželia, ktorí podnikajú, môžu predísť riziku, že pri krachu jedného z nich prídu o celý majetok, ak požiadajú notára o zúženie okruhu majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve, alebo môžu podať návrh na súd, aby ich BSM zrušil. V prípade, že to súd urobí však príjmy z podnikania patria výlučne tomu z manželov, ktorý podniká, pretože on v plnom rozsahu znáša aj všetky riziká spojené s podnikaním Manželia môžu dohodou vylúčiť z BSM veci, ktoré slúžia na podnikanie. „Nemôžu však úplne vylúčiť BSM. Inak nie je zmluvná sloboda manželov pri uzatváraní takých dohôd obmedzená,“ vraví notár Karol Kovács. „Ak sa nedohodnú, príjmy z podnikania patria naďalej do BSM.“ Ale spolu potom znášajú aj všetky dlhy.
„Manželia sa môžu dohodnúť – tiež výlučne vo forme notárskej zápisnice – že si vyhradia vznik BSM ku dňu zániku manželstva. Po uzatvorení tejto dohody všetok majetok, ktorý nadobúdajú, nepatrí do BSM. Každý z nich až do zániku manželstva nadobúda veci, práva a iné majetkové hodnoty do svojho vlastníctva a sám ním disponuje,“ vysvetľuje notár. Účinky dohody nastupujú až ku dňu zániku manželstva, či už smrťou, alebo rozvodom. „Týmto momentom všetky veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré manželia nadobudli do BSM, vytvoria komplex spoločného majetku, ktorý je potrebné vysporiadať.“ Súhlas na použitie BSM sa predpokladá Na použitie majetku v BSM na podnikanie je potrebný súhlas nepodnikajúceho manžela. A to aj ak majú živnosť obaja a chcú použiť veci, ktoré patria do ich BSM. Napríklad auto alebo nejakú spoločnú nehnuteľnosť. „Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nie je potrebný,“ pokračuje notár. „Zákon nevyžaduje žiadnu písomnú formu,“ hovorí advokátka Alexandra Korbeľová: „Súhlas možno dať slovne, ale stačí aj to, keď sa manžel neohradí. Dáva sa k používaniu jednotlivých vecí, tie totiž potom budú zahrnuté do majetku firmy podnikajúceho manžela.“ Podľa Korbeľovej táto voľná právna úprava komplikuje situáciu iba v prípade, ak dôjde k sporom, či sa mal, alebo nemal majetok patriaci do BSM použiť na podnikanie. „V sporných prípadoch sa predpokladá existencia súhlasu, keďže spísanie listiny o tom, že súhlas daný bol, nie je potrebné. Bolo by však dobré, aby ten z manželov, ktorý s tým dodatočne nesúhlasí, toto písomne oznámil podnikajúcemu partnerovi a naopak,“ radí advokátka.
Postup v prípade konkurzu K zániku bezpodielového spoluvlastníctva dochádza aj vyhlásením konkurzu na majetok jedného z manželov. „Skôr, ako správca konkurznej podstaty pristúpi k speňaženiu majetku úpadcu patriaceho do BSM, toto musí byť najprv vysporiadané,“ hovorí advokátka Kvetoslava Živčáková. Za neplatné sa považujú akékoľvek dohody o vysporiadaní BSM v posledných šiestich mesiacoch pred vyhlásením konkurzu. „Platí to aj o dohodách o úprave bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu – o dohodách, ktoré rozširujú rozsah BSM úpadcu aj na majetok pôvodne patriaci len úpadcovi alebo zužujú rozsah bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu v prospech jeho partnera,“ upozorňuje Živčáková.
Spoluvlastníctvo možno opäť obnoviť súdnym rozhodnutím. Vydá ho príslušný súd na návrh jedného z manželov, po zrušení konkurzu na majetok úpadcu. Samozrejme, len ak manželstvo trvá, podotýka advokátka. Rozhodnutím súdu o obnovení bezpodielového spoluvlastníctva manželov dochádza k vzniku nového bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prípade, že počas konkurzného konania úpadca uzatvorí manželstvo, vzniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov až zrušením konkurzu.
Niekoľko príkladov
- Ani jeden z manželov nemôže zo spoločných prostriedkov kúpiť vec do svojho výlučného vlastníctva, a to ani so súhlasom druhého.
Výnimku tvoria veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z nich.
- Nielen mzda, ale aj akékoľvek iné peňažné plnenie, ktoré počas manželstva získa ktorýkoľvek z manželov (okrem výnimiek uvedených v zákone), sa stáva súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva okamihom ich vyplatenia niektorému z manželov.
- Výnosy, úžitky a prírastky veci patria do bezpodielového spoluvlastníctva, či už vec sama je v bezpodielovom spoluvlastníctve alebo vo vlastníctve jedného z manželov.
- Darovanie napríklad rodinného domu patriaceho do BSM jedným z manželov druhému nie je možné, pretože by to znamenalo premenu vlastníckeho režimu veci, ktorá sa nachádza v bezpodielovom spoluvlastníctve, na výlučné vlastníctvo iba jedného z nich.
- Ak manželia alebo jeden z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva nadobudne obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, takto získaný majetok sa zo zákona stane súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva. Možno ho vysporiadať v rámci súdneho konania.
- Do bezpodielového spoluvlastníctva patria úroky z vkladu patriaceho len jednému z manželov, pričom ak vec bola kúpená sčasti až za tieto úroky, je v bezpodielovom spoluvlastníctve, aj napriek tomu, že na jej nadobudnutie boli použité aj prostriedky patriace len jednému z nich.
- Na kúpu nehnuteľnosti (ak sa kupuje za peniaze, ktoré sú v BSM) potrebuje manžel súhlas druhého manžela, pretože nejde o bežnú záležitosť. Ak nehnuteľnosť tvorí predmet BSM, na jej darovanie je potrebný súhlas oboch, inak by bol právny úkon neplatný. Ak sa bývalí manželia dohodli o tom, že spoločný dlh prevezme len jeden z nich, takéto dojednanie je voči veriteľom neúčinné a tí sa môžu napriek tomu domáhať splnenia dlhu od ktoréhokoľvek z bývalých manželov.
- Pri zisťovaní ceny nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva, treba vychádzať z jej všeobecnej hodnoty určenej v závislosti od situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, ku ktorému sa BSM vysporiadava.
- Pre rozhodnutie o tom, komu bude spoločná nehnuteľnosť prikázaná, treba skúmať, akou mierou sa ten–ktorý z účastníkov pričinil o jej nadobudnutie, ktorý z nich je na ňu väčšmi odkázaný a napokon aj na ich solventnosť v súvislosti s povinnosťou vyplatenia podielu druhému účastníkovi.