Cieľom mediácie je, aby obe strany boli spokojné. Rozvod bude oveľa rýchlejší a najmä bez zbytočných tráum, ak partneri prídu k rozvodovému súdu s mediačnou dohodou, v ktorej budú mať upravenú výchovu detí. Manželia sa cez mediátora môžu dohodnúť o tom, komu bude zverené dieťa do starostlivosti, o pravidlách stretávania sa dieťaťa s rodičmi aj o výživnom.
Mediácia je vhodná pre tých, ktorí musia aj v budúcnosti medzi sebou komunikovať a spolupracovať. Napríklad rodičia, ktorí žijú oddelene, kolegovia, susedia či obchodní partneri. Mediátor svojimi otázkami položenými účastníkom sprostredkuje významné skutočnosti, ktoré môžu priniesť vyriešenie konfliktu napríklad rozvádzajúcim sa manželom pri úprave vzťahov k deťom či pri určení výživného.
Mediátor nemusí byť právnikom. Treba zvážiť, o aký druh sporu ide a osobu mediátora vyberať s prihliadnutím na jeho profesijný i osobnostný profil. Na riešenie rodinných či vzťahových problémov je vhodný mediátor psychológ, pri majetkových a obchodných záležitostiach môže byť užitočnejší právnik.
Za mediáciu sa platí. Každý mediátor má svoj vlastný cenník, sumy sa pohybujú od 20 do 60 eur za hodinu.
| Čo by ste mali vedieť |
| Čo sú odôvodnené potreby dieťaťa |
| – Zákon o rodine uvádza, že súd musí prihliadať aj na odôvodnené potreby dieťaťa. Medzi také potreby zaraďujeme: základné potreby (strava, výživa, zdravotná starostlivosť, zdravotné potreby, lieky, oblečenie, cestovné náklady) na duševnú činnosť (učebnice, školské potreby a pomôcky, školné, záujmové krúžky, športové aktivity vrátane športových potrieb a tréningov, voľnočasové aktivity a iné). |
| Čo ak pri rozvode rodič zatajuje príjmy |
| – Manžel musí preukázať súdu svoj príjem, pokiaľ by tak neurobil, v zmysle § 63 zákona o rodine platí domnienka, že jeho príjem je vo výške 20-násobku sumy životného minima. Ak rodič svoje príjmy nepreukáže dobrovoľne, súd má právo vyžiadať si toto potvrdenie od jeho zamestnávateľa. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. |
| – Ak rodič pracuje iba sezónne, zákon myslí aj na túto skutočnosť. V zmysle § 64 zákona o rodine, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. V rozhodnutí uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné poukazovanie určených súm na výživné. |
| Kedy môže rodič požiadať o zvýšenie |
| – Zmena výšky výživného je možná iba z dôvodu zmeny pomerov, ktoré však môžu nastať na oboch stranách. Ak rodič, ktorý musí platiť výživné, získa lepšie platenú prácu alebo dedičstvo či iný príjem, môže matka dieťaťa požiadať o zvýšenie výživného. Urobiť tak môže aj vtedy, ak dieťa nastúpilo do škôlky, školy, prechádza z I. stupňa ZŠ do II. stupňa ZŠ, na strednú či vysokú školu alebo utrpí vážny úraz. |
| Kto spravuje majetok dieťaťa |
| – Ak má dieťa nejaký majetok, spravuje ho ten rodič, ktorého súd v rozsudku o rozvode manželstva a úprave práv a povinností k deťom určí. |
| Čo hovorí Zákon o rodine |
| – V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. |
| – Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. |
| – Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. |
| – Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa. |
| – Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. |
| – Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. |
| – Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. |
| – U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. |
| – Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa. |
| – Súd môže rozhodnúť aj o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. |
| – Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. |
| – Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich si svoju povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. |
| Vyživovacie vzťahy |
| – Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Ide o povinnosť rodičov, ktorá trvá do času, kým ich deti nie sú schopné samy sa živiť. Na výživu svojich detí prispievajú obidvaja rodičia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a výživné má prednosť pred ich inými výdavkami. Súd pri rozhodovaní prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a ak rodičia žijú spolu, tak aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. |
| – Vyživovacia povinnosť detí k rodičom. Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom, ak to potrebujú, primeranú výživu. Vyživovaciu povinnosť si plní každé dieťa voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov vo vzťahu k ostatným deťom. |
| – Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými. Medzi predkami a potomkami prichádza do úvahy len v prípade, ak to nevyhnutne potrebujú. Ak si nemôžu plniť vyživovaciu povinnosť bližší príbuzní, prechádza na vzdialenejších. |
| – Vyživovacia povinnosť medzi manželmi (počas trvania manželstva). Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá predchádza vyživovacej povinnosti detí voči rodičom. Životná úroveň oboch manželov má byť v zásade rovnaká. Ak si jeden z manželov svoju povinnosť neplní, môže dať druhý z manželov návrh na súd, aby rozhodol o rozsahu vyživovacej povinnosti. |
| – Príspevok na výživu rozvedeného manžela. Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu. Na výške príspevku sa môžu dohodnúť. Ak sa nedohodnú, na návrh jedného z nich rozhodne súd. |
| – Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke. Otec dieťaťa, za ktorého nie je matka dieťaťa vydatá, je povinný prispievať matke najdlhšie po dobu dvoch rokov na úhradu jej výživy a poskytnúť príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a s pôrodom, a to najneskôr odo dňa pôrodu; vo vzťahu k mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, môže súd na návrh tehotnej ženy rozhodnúť o zložení príspevku vopred po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka; právo žiadať tento príspevok sa premlčí po uplynutí troch rokov odo dňa pôrodu. |