Kým zamestnanec platí odvody aj daň z celého svojho príjmu, živnostník si zo svojho príjmu odpočíta najprv náklady a až zo zvyšnej sumy zaplatí daň i poistné. Ak nijaké výdavky nemá, môže využiť paušálne náklady vo výške 40 percent z príjmov. Navyše odvody neplatí z celého zisku, ale len približne z jednej polovice zisku.
Napríklad ak zamestnanec poberá hrubý mesačný plat 700 eur, v čistom mu na účet príde 547,38 eura. Svojho zamestnávateľa pritom celkovo stojí 946,40 eura, keďže okrem hrubého platu musí ďalších 35,2 percenta zaplatiť na odvodoch do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.
V prípade, že by tento zamestnanec prešiel na živnosť a zamestnávateľ by mu mesačne vyplácal celkovú cenu práce, teda 946,40 eura, jeho čistý príjem by sa podstatne zvýšil. Ak by si uplatňoval paušálne výdavky, platil by len minimálne poistné vo výške 155,13 eura. Na dani by priemerne za mesiac zaplatil 22,06 eura. V čistom by mu tak zostalo 769,21 eura. Len tým, že by prešiel zo zamestnaneckého pomeru na živnosť, by sa jeho čistý mesačný príjem odrazu zvýšil o 222 eur.
Platí pritom, že čím vyšší plat zamestnanec dostáva, tým je pre neho finančne výhodnejšie stať sa živnostníkom. Podľa prieskumu Štatistického úradu sa pod maskou živnostníka skrýva v súčasnosti asi 100–tisíc zamestnancov. Napriek tomu, že prechodom na živnosť si môže zamestnanec zvýšiť svoj čistý príjem, musí počítať aj s viacerými nevýhodami. Kým za zamestnanca platí odvody či zúčtováva daň jeho zamestnávateľ, živnostník to musí robiť sám. Ak nevyužíva paušálne výdavky, musí viesť aj účtovníctvo. Živnostník zároveň stráca nárok na ochranu, ktorú požívajú zamestnanci. V prípade, že sa mu stane pracovný úraz, zamestnávateľ za neho nezodpovedá.
Na živnostníkov sa nevzťahuje ani dvojmesačná výpovedná lehota, ktorú Zákonník práce priznáva zamestnancom. Dĺžka výpovednej lehoty tak závisí od zmluvy, ktorú živnostník s firmou uzatvorí. Živnostník nemá nárok ani na dovolenku. Či bude mať platené voľno, tak závisí od dohody s firmou, pre ktorú pracuje. Rovnako sa musí rozlúčiť aj so stravnými lístkami.
Keďže živnostníci zvyčajne platia nižšie odvody ako zamestnanci, musia počítať aj s tým, že budú dostávať aj nižšie dávky alebo nižší dôchodok. Napríklad zamestnanec s hrubým príjmom 700 eur by mal za mesiac práceneschopnosti dostať približne 385 eur. Ak by prešiel na živnosť a platil by si minimálne odvody, Sociálna poisťovňa by mu poslala približne 181 eur.
Ministerstvo financií plánuje v rámci daňovo–odvodovej reformy zrušiť veľké zvýhodnenie živnostníkov pri platení odvodov. Ich vymeriavací základ by sa mal po novom viac priblížiť základu, z ktorého platia odvody zamestnanci. Keďže obmedzí aj výšku paušálnych výdavkov na 200 eur mesačne, mali by sa zmeny najviac dotknúť práve falošných živnostníkov, ktorí sú v skutočnosti zamestnancami. Keďže nemajú skutočné výdavky spojené s podnikaním, ich odvody, ako aj daň, by sa mali zvýšiť.
No aj v prípade, že by parlament schválil reformu daní a odvodov, živnostníci by boli na tom stále lepšie ako zamestnanci. Stále si budú môcť uplatniť aspoň minimálne paušálne výdavky, pričom zamestnanci platia odvody i daň z celého platu. Navyše, kým živnostníci majú na sociálne poistenie platiť 13–percentný odvod, zamestnanci by mali platiť 19 percent.