Rezort práce nevylučuje, že základná časť dávky, na ktorú budú mať nárok všetci bez ohľadu na aktivitu, bude ešte nižšia ako dnes. Predpokladané sumy však zatiaľ neuviedlo. „Zásluhová časť bude diferencovaná podľa druhu aktivít, napríklad pomoc v komunitnom centre, zapájanie sa do jeho aktivít, aktivačné práce, zamestnanie v rámci medzitrhu práce, riadna starostlivosť o dieťa, čo znamená okrem základných rodičovských povinností aj dodržiavanie očkovacieho kalendára, prihlásenie dieťaťa do minimálne posledného ročníka v škôlke, dobrý prospech dieťaťa a podobne,“ približuje možnosti hovorkyňa rezortu práce Slavomíra Sélešová. Počet poberateľov dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávkam sa stále zvyšuje, rastú aj výdavky úradov práce. K koncu februára evidovali 371 769 poberateľov dávok v hmotnej núdzi. Celkové náklady na ich výplatu pritom len v tomto mesiaci presiahli 26 miliónov eur. Najviac ľudí odkázaných na dávky je v Košickom kraji, takmer 95–tisíc. Nasleduje Prešovský kraj s viac ako 90–tisíc ľuďmi, tretí je Banskobystrický kraj. Najmenej sociálne odkázaných je v Bratislavskom kraji, kde dávky poberá necelých 7–tisíc ľudí.
Súčasný systém je nastavený tak, že pre niektorých poberateľov nie je motivačné prijať prácu za nízku mzdu. Napríklad rodina s piatimi školopovinnými deťmi môže dnes získať dávky v hmotnej núdzi vo výške 755 eur. Ak sa však rodičia zamestnajú a dostanú minimálnu mzdu, rodine sa príjem celkovo zvýši iba o tri eurá.
Ministerstvo práce sľubuje, že po zmenách by sa už malo poberateľom dávok oplatiť pracovať. Odborníci však pripomínajú, že ak sa to urobí len znížením sociálnych dávok, nebude to dobré riešenie.
Ministerstvo zatiaľ podrobnosti nehovorí, len naznačuje, že by príležitostí na prácu a iné aktivity malo byť viac. „Ak chceme znížiť solidárnu časť dávky v hmotnej núdzi a povedať poberateľom, že dostanú viac, ak budú aktívni, musíme im tieto možnosti garantovať,“ upozornila štátna tajomníčka Lucia Nicholsonová.
Na otázku Pravdy, ako ich chce rezort k práci motivovať a či budú títo ľudia ochotní pracovať, hovorkyňa odpovedala, že ochota pracovať sa zmerať nedá.
„Sme presvedčení, že nový systém ich bude motivovať ešte viac. A ak nie, tak budú mať nárok len na základnú dávku. To znamená na minimum, ktoré pomôže človeku prežiť. Ak bude chcieť dostať viac, štát mu ponúkne dostatočný počet možností,“ hovorí Sélešová.
O to, aby o dávky neprišiel nikto, kto chce pracovať, sa má postarať štát vytvorením potrebných podmienok – podporou komunitných centier, kde sa bude za aktivitu potrebnú na získanie časti aktivačného príspevku považovať napr. vzdelávanie, organizovanie aktivít pre deti a podobne, zavedením medzitrhu práce či širokou škálou aktivačných prác.
Rezort chce preto s využitím európskych fondov dobudovať sieť komunitných centier.
Ďalším krokom k dosiahnutiu trvalého zamestnania pre aktívnych poberateľov by mal byť medzitrh práce. Znamená to, že tí, ktorí sa zamestnajú za nízku mzdu, by si mohli ponechať aj časť dávky v hmotnej núdzi. Zvýšia sa tak opäť výdavky štátu, ktoré sa už teraz pohybujú približne na úrovni 26 miliónov eur mesačne.
Navyše zamestnávatelia, ktorí sa zapoja do medzitrhu práce, by boli zase oslobodení od platenia sociálnych a zdravotných odvodov. Medzi nimi by pritom mohli byť aj samosprávy, podnikatelia, živnostníci, ale aj tretí sektor. Významnou motiváciu zapojiť sa do medzitrhu práce by pre firmy a organizácie mohla byť aj zmena zákona o verejnom obstarávaní. Tá by mala tieto firmy zvýhodniť pri verejných obstarávaniach služieb všeobecného záujmu pre verejné a štátne inštitúcie.
O dávku však neprídu rodičia malých detí, pretože riadna starostlivosť o deti sa tiež bude pokladať za aktivitu. Podobne na tom budú aj penzisti, ktorí sa z objektívnych príčin nemôžu aktivizovať či zamestnať. Tí by mali mať naďalej nárok na ochranný príspevok, ktorý by dopĺňal ich nízky dôchodok. Hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s ním spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a ostatní, ktorí s ním žijú si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Príjem spoločne posudzovaných osôb teda nesmie presiahnuť sumu životného minima pre všetky spoločne posudzované osoby.
Dávky sa mali zvyšovať už v septembri minulého roka, nestalo sa tak. Ľudia v hmotnej núdzi aj naďalej dostávajú príspevok, ktorý bol schválený k septembru roku 2009. K júlu tohto roka sa opäť zvýši životné minimum.
Je pravdepodobné, že dávky sa už ani nezvýšia. „Vzhľadom na to, že sa pripravuje úplne nový zákon o pomoci v hmotnej núdzi, zvyšovanie dávok v priebehu tohto roka by bolo nekoncepčné. Nový zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2012, budú v ňom po novom vymedzené výšky súm dávky a príspevkov,“ konštatuje Sélešová. Presné znenie novely zákona by malo byť známe v lete.