Nemocenské čakajú zmeny, systém sa zneužíval

Od budúceho roka by sa mal sprísniť režim vyplácania nemocenských dávok, vrátane nemocenského. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny totiž do legislatívneho procesu predložilo novelu zákona o sociálnom poistení.

04.10.2010 15:27
sociálna poisťovňa, odvody, dôchodok, dôchodky,... Foto:
Zamestnanec má nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne až od jedenásteho dňa práceneschopnosti. Počas prvých desiatich mu náhradu príjmu vypláca zamestnávateľ.
debata

„Navrhuje skrátenie ochrannej lehoty zo súčasných 42 na 7 dní, počas ktorej aj po skončení zamestnania môžete požiadať Sociálnu poisťovňu o nemocenské, ak vás ošetrujúci lekár uzná za práceneschopného a splnili ste aj podmienky nároku na túto dávku,“ informuje Andrea Devanová z mediálneho odboru ministerstva. Rezort chce tiež zamedziť účelovému zakončovaniu a následnému zakladaniu nových pracovných pomerov pred odchodom na nemocenskú či materskú v záujme získať čo najvyššiu možnú nemocenskú dávku.

Prečo sa systém zneužíva

Každá zmena zamestnania je dôvodom na vznik nového rozhodujúceho obdobia, z ktorého sa dávka určuje. V praxi to znamená, že ak niekto začal teraz, od 1. septembra, pracovať a má vyšší príjem než v predchádzajúcom zamestnaní a ochorie, má aj nemocenské vyššie, určuje sa totiž z aktuálneho príjmu.

Od budúceho roka by sa to malo zmeniť. Podľa navrhovanej novely totiž rozhodujúcim obdobím v takých prípadoch by mal byť minulý rok, a nie príjem z aktuálneho zamestnania, a to bez ohľadu na to, aký príjem dotyčná osoba v predchádzajúcom roku dosiahla, či lepší alebo horší. Terajší režim poistenia totiž zneužívajú nielen budúce mamičky, ktoré si pred nástupom na materskú dovolenku zabezpečia vyššiu mzdu, aby mali vyššie materské, ale aj tí poistenci Sociálnej poisťovne, ktorí sa chystajú na operáciu.

Čo zatiaľ platí

O vzniku a skončení dočasnej pracovnej neschopnosti rozhoduje ošetrujúci lekár. Ak vás uzná za dočasne práceneschopného a splníte ďalšie podmienky, máte nárok na peňažnú dávku zo Sociálnej poisťovne, je ňou nemocenské. Môže ju dostať zamestnanec, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba. „Zamestnanec nesmie mať počas dočasnej PN príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ na platenie poistného. Inými slovami, nemôže mať príjem z práce, z ktorej má zároveň nárok na nemocenskú dávku,“ pripomína riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Peter Višváder. Niektorí poistenci v tomto obchádzajú zákon tak, že ak majú príjmy z viacerých zamestnaní, stáva sa, že z jedného sú lekárom uznaní za práceneschopných a poberajú nemocenské. Popritom majú s vypísanou maródkou príjem z druhého zamestnania. To by sa malo od budúceho roku vylúčiť.

Ak zamestnávateľ neplatí poistné

Zamestnanec má nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne až od jedenásteho dňa práceneschopnosti. Počas prvých desiatich mu náhradu príjmu vypláca zamestnávateľ. Jedine, ak ochorie po skončení pracovného pomeru, teda v ochrannej lehote 42 dní po jeho skončení, môže poberať nemocenské od prvého dňa práceneschopnosti. Samozrejme, ak o dávku Sociálnu poisťovňu požiada.

Na rozdiel od samostatne zárobkovo činných osôb má zamestnanec nárok na nemocenské aj vtedy, ak ho zamestnávateľ prihlásil na nemocenské poistenie, ale poistné zaňho neodvádza. Netýka sa to tých, ktorí pracujú na dohodu, či už dohodu o vykonaní práce, alebo dohodu o pracovnej činnosti, či dohodu o brigádnickej práci študentov.

„Ak chcú takzvaní dohodári poberať dávku v prípade choroby, musia sa dobrovoľne poistiť,“ vraví Višváder.

Dobrovoľné poistenie

Samostatne zárobkovo činná osoba musí mať včas a riadne zaplatené poistné na nemocenské poistenie najviac za obdobie posledných desať rokov. Okrem toho musí byť v posledných dvoch rokoch pred vypísaním péenky 270 dní nemocensky poistená. Po zániku nemocenského poistenia má nárok na dávku len vtedy, ak jej lekár vypíše PN do 42 dní.

„V tejto takzvanej ochrannej lehote náš poistenec má ešte nárok na výplatu nemocenskej dávky,“ hovorí Višváder.

Dobrovoľné poistenie využívajú najmä študentky, za ktoré štát do systému neodvádza poistné. „Pokiaľ nie sú pred dňom pôrodu 270 dní poistené, nemôžu čerpať materské. Rovnako to platí o nemocenskom, ak ochorie stredoškolák alebo vysokoškolák, za ktorého tiež štát neodvádza poistné. Ak by chcel počas choroby poberať nemocenskú dávku, tiež by sa musel včas nemocensky poistiť,“ upozorňuje ďalej Peter Višváder.

Vhodné je dobrovoľne sa včas poistiť napríklad aj vtedy, ak plánujete ísť na operáciu a chcete mať vyššie nemocenské. Využíva sa práve na plánovanie dlhšej dočasnej pracovnej neschopnosti alebo materskej dovolenky. Pobočky poisťovne zaznamenali zvýšený podiel aj tých poberateľov nemocenského, ktorí dostávajú starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok.

„U tých nemá vzhľadom na vek a invaliditu dočasná pracovná neschopnosť opodstatnenie. Skupina týchto osôb využíva v poslednom období aj dobrovoľné nemocenské poistenie po skončení povinného nemocenského poistenia zamestnanca a poberá dlhodobo nemocenské,“ konštatuje Višváder. Pripomína, že o tom ešte začiatkom apríla 2009 rokovala Dozorná rada Sociálnej poisťovne.

Ak ochoriete v zahraničí

Ak poistenec Sociálnej poisťovne ochorie v inom členskom štáte, nárok na peňažnú dávku si bude uplatňovať v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, v ktorej je nemocensky poistený. „Od 1. mája tohto roku si nárok môže uplatniť i na vnútroštátnom tlačive vystavenom ošetrujúcim lekárom, ktorý zhodnotil jeho zdravotný stav a osvedčil jeho práceneschopnosť v inom členskom štáte,“ informuje Katarína Dokupilová z odboru nemocenského poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie. „Ak ošetrujúci lekári v inom členskom štáte nevystavujú potvrdenie o práceneschop­nosti, musí sa obrátiť na príslušnú inštitúciu tohto členského štátu a tú požiadať o potvrdenie jeho pracovnej neschopnosti. Okrem tlačiva iného členského štátu Sociálna poisťovňa akceptuje taktiež E – formuláre, poprípade papierové SEDy, ktoré vystavuje a potvrdzuje príslušná inštitúcia iného členského štátu.“

Nárok na nemocenskú dávku si môže poistenec uplatniť i spätne. „Nárok na výplatu nemocenskej dávky sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili,“ dováva Dokupilová.

debata chyba