Podľa štatistík ministerstva výstavby prejavilo záujem o náhradné bývanie v obecných bytoch viac ako 2300 nájomníkov, ktorí žijú vo vyše 900 reštituovaných bytoch. Za bývanie platia štátom regulované nájomné, čo sa nepáči vlastníkom bytových domov. Tí tvrdia, že z vyberaných súm sa o nehnuteľnosti nedokážu postarať.
O náhradné bývanie bude môcť v budúcnosti požiadať nájomca, ktorý splní nastavené sociálne kritériá. Regulácia cien nájmu v reštituovaných domoch zostane naďalej zachovaná, štát však umožní vlastníkom zdvihnúť každoročne odplatu za užívanie bytu o určité percento, a to až do času poskytnutia bytovej náhrady.
Návrh zákona, ktorý upraví reguláciu cien nájmu bytov, má vypracovať ministerstvo financií spoločne s ministerstvom výstavby do konca roka 2010. Usporiadanie vzťahov súkromných vlastníkov bytových domov a nájomcov bytov si vyžiada aj ďalšie kroky. Týkať by sa mali napríklad zmien v poskytovaní príspevku na bývanie či stanovenia spôsobu financovania obstarania náhradných nájomných bytov.
Regulácia nájomného sa v súčasnosti uplatňuje v budovách, ktoré bývalý komunistický režim zhabal pôvodným majiteľom a štát im ich po nežnej revolúcii vrátil. Asi tri štvrtiny takýchto nehnuteľností stoja v Bratislave a bývajú v nich ľudia nad 51 rokov. So súčasným stavom sú nespokojní vlastníci aj nájomníci; tí sa obávajú, že uvoľnenie cien by ich mohlo ohroziť. V lukratívnom centre hlavného mesta je totiž trhové nájomné niekoľkonásobne vyššie ako regulované.
Budúcnosť regulovaného nájomného riešia aj v okolitých krajinách. Majitelia nehnuteľností v susednom Česku sa preň obrátili na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu. Na jeho verdikt čakajú. ESĽP dal v minulosti za pravdu žene z Poľska, ktorá sa sťažovala, že pre regulované nájomné nemohla zaobchádzať so svojím majetkom ani ho prenajať za adekvátnu cenu. Poľský štát tak podľa súdu porušil jeden z článkov protokolu európskej dohody o ľudských právach a dohodol sa so sťažovateľkou na finančnom odškodnení.