Keďže program sa rozbieha pomalšie, ako sa čakalo, rezort zjednodušil podmienky a dotácie v prípade kolektorov zdvojnásobil. Takto by sa však finančná pomoc od štátu ušla pre menej ľudí. Tí, na ktorých by sa peniaze tento rok neušli, by dotáciu čerpali na budúci rok.
Z dvoch podporovaných oblastí majú ľudia menší záujem o kotly na biomasu. „Najväčší záujem je o dotácie na slnečné kolektory,“ opisuje Katarína Antalová zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry, ktorá patrí pod rezort hospodárstva. Z okruhu možných žiadateľov podľa nej prevažujú fyzické osoby, ktoré bývajú v rodinných domoch. O dotáciu sa však môžu uchádzať aj spoluvlastníci domu, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov či správca vykonávajúci správu bytov.
Podmienkou na čerpanie dotácie je, že žiadateľ musí doložiť doklad o vlastníctve domu. Komplikovanejšie je tak čerpať dotácie pre domácnosti, ktoré majú ešte len rozostavaný dom či čakajú na jeho zdĺhavú kolaudáciu.
Cenovo najdostupnejšie je pre rodiny kúriť drevom, čo je však podstatne prácnejšie ako používať plyn. Štát dotáciami podporuje aj nákup splyňovacích kotlov na drevo, kde je pri využití dotácie návratnosť už do jedného roka. Dlhšie treba čakať, kým sa investované peniaze do dotovaných kotlov vrátia na lacnejšom kúrení komfortnejšími drevnými peletami (granuly z rastlinného a drevného odpadu), štiepkami, či briketami. Kotly na takéto palivo totiž vyjdú aj po dotácii drahšie. Napríklad v prípade peliet začínajú najlacnejšie kotly aj s dotáciou pri cenách od 1 530 eur (46-tisíc Sk).
Agentúra tvrdí, že nižší záujem ľudí o dotácie na kolektory a kotly súvisí s tým, že inštalácie zariadení chvíľu trvajú. Podstatne vyšší záujem je však o dotované úvery štátu na zateplenie. Odborníci upozorňujú, že kompletné zatepľovanie domu je niekedy vhodnejšie ako zaoberať sa otázkou čím kúriť. Okrem štátu v máji tohto roka SPP dotoval nákup kotlov na plyn. Po minutí dotácií však zatiaľ ďalšie peniaze plynári nevyčlenili.