Na záchranu bánk doplatia majitelia účtov

Na ďalšie riešenie dlhovej krízy doplatia majitelia bankových účtov. Aby sa veci posunuli vpred, politici dohodli riadený bankrot Grécka, pri ktorom banky prídu do roku 2020 o polovicu poskytnutých úverov.

27.10.2011 20:00 , aktualizované: 28.10.2011 12:00
poplatok, poplatky, euro, eurá, peniaze,... Foto:
Ilustračné foto
debata

Aby sa kríza nešírila ďalej, banky musia do júna 2012 doplniť svoj kapitál približne o sumu 106 miliárd eur. To sa môže prejaviť na vyšších poplatkoch či drahších úveroch.

„Existuje riziko, že niektoré banky sa rozhodnú presunúť zvýšené náklady na svojich klientov cez drahšie služby či úvery a, naopak, nižšie úročenie vkladov,“ povedala hovorkyňa J&T Banky Nikol Kubaská. Podľa nej totiž prípadné vyššie kapitálové požiadavky môžu znížiť výnosnosť aktív a kapitálu, pričom dôsledky môžu znášať nielen akcionári bánk, ale aj ich klienti.

Prípadná regulácia nemusí byť účinná. „Finančné domy budú mať povinnosť zvýšiť základný kapitál na deväť percent, zároveň to však nesmie ísť na úkor poskytovania úverov,“ povedala premiérka vlády Iveta Radičová.

Rast kapitálu sa týka viacerých matiek slovenských bánk. Celkovo má problém až 90 európskych finančných domov. Okrem toho slovenské finančné domy požičali vláde v Aténach v minulosti 504 miliónov eur a tieto toxické cenné papiere sú koncentrované zrejme len v zopár bankách. Na otázky o držbe gréckych dlhopisov Pravde z väčších bánk nedávno vyhýbavo odpovedala len Poštová banka s tým, že podrobnosti o investičnom portfóliu nezverejňuje. „Pokiaľ majú grécke dlhopisy, tak to, samozrejme, znamená problém,“ reagovala včera Radičová otázku Pravdy k situácii v slovenskom bankom sektore.

Slovenské banky už dnes plnia i prísnejšie podmienky na objem vlastného kapitálu. „Priemerná primeranosť kapitálu známeho pod skratkou Tier 1 sa dnes pohybuje na úrovni 12,6 percenta,“ povedal Marcel Laznia, analytik Slovenskej bankovej asociácie. Slovenské banky by tak mohli mať reálne problémy len pri ďalšom šírení krízy a zaúčtovaní ďalších strát z vlastnenia dlhopisov rizikových krajín.

V súčasnosti sa tak problémy dajú očakávať hlavne u zahraničných matiek slovenských bánk. Talianskym bankám totiž podľa odhadov Európskeho orgánu pre bankovníctvo aktuálne chýba takmer 14,8 miliardy eur. Pod talianskych majiteľov pritom na Slovensku patria VÚB banka a UniCredit bank. Zatiaľ nie je jasné, ako sa problémy talianskych majiteľov dotknú bezproblémových slovenských bánk.

„Európska komisia pripraví vo veľmi krátkom čase nariadenia, ktoré bude riešiť aj nemožnosť zvyšovania základného kapitálu materských bánk cez dcérske banky. Pre Slovensko je táto časť veľmi dôležitá, aby nenastal odlev základného kapitálu,“ dodala Radičová. Chýbajúci kapitál bankám najprv doplnia majitelia bánk, potom vlády, v ktorých majú sídlo dané banky, a ako posledné riešenie sa budú môcť použiť peniaze z eurovalu. V budúcnosti tak nie sú vylúčené ďalšie predaje bánk či zlučovanie finančne slabších bankových domov.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba