Zavedením minimálneho dôchodku chce Mihál dosiahnuť, aby už penzisti neboli nútení žiadať o dávky v hmotnej núdzi. Za akých podmienok by mohli novú dávku získať, však zatiaľ jasné nie je. Mihál zatiaľ povedal len toľko, že „výšku sumy by mal ovplyvňovať najmä počet odpracovaných rokov“. Ďalšie podrobnosti prezrádzať nechce. „Je to predčasné. Zmeny na ministerstve pripravuje pracovná skupina, výsledky jej činnosti predstavíme v najbližších týždňoch,“ odpovedal včera Pravde.
Ekonomickí analytici minimálny dôchodok neodmietajú, pozastavujú sa však nad jeho výškou. V minulosti sa uvažovalo o tom, aby sa kryl so životným minimom. To však predstavuje 185,38 eura, pričom dôchodky od neho nižšie má stále asi 20–tisíc penzistov. Odporúčajú preto Mihálovi presne stanoviť, čo chce svojím návrhom docieliť.
Podľa riaditeľa INEKO Petra Goliaša môže byť minimálny dôchodok vhodným opatrením na zníženie počtu dôchodcov ohrozených chudobou. „Odstrániť by sa ním tiež malo nesystémové vyplácanie tzv. vianočných príspevkov,“ myslí si Goliaš.
„Minimálny dôchodok by mal znamenať, že súčasní dôchodcovia, ktorí majú kvôli nízkemu dôchodku nárok na doplatok zo systému dávok v hmotnej núdzi, nebudú musieť vypĺňať žiadosti o tieto dávky,“ hodnotí Radovan Ďurana z inštitútu INESS. Aj v prípade, že by sa najmenšia penzia zjednotila so životným minimom, pre Sociálnu poisťovňu by to podľa neho znamenalo zvýšené náklady asi 11 miliónov eur ročne na dorovnanie dôchodkov.
Podľa Ďuranu by malo stanovenie minimálneho dôchodku zamedziť byrokracii, nie zvýšiť „vynútenú solidaritu“, ktorá by viedla k iným paradoxom. Dôchodok by sa trebárs dorovnal aj žene, ktorá väčšinu života nepracovala a nárok na dávky v hmotnej núdzi jej nevznikol, keďže jej manžel má vysokú penziu a prípadne ešte spolu prenajímajú nehnuteľnosť.
„Aj po zavedení minimálneho dôchodku bude však slovenský dôchodkový systém pri súčasnom nastavení naďalej patriť medzi najmenej solidárne dôchodkové systémy z pohľadu solidarity medzi dôchodcami,“ obáva sa Ďurana.
Šéf Jednoty dôchodcov Kamil Vajnorský by privítal minimálny dôchodok v takej výške, aby sa dávky v hmotnej núdzi už vôbec nemuseli vyplácať. Podľa neho by na takúto penziu mal mať nárok každý občan Slovenska v dôchodkovom veku, teda aj ten, ktorý hoci aj celý život vôbec nepracoval. Ušetrila by sa práca mnohých úradníkov a peniaze, ktoré na dávky poskytuje štát či samospráva, by plynuli do Sociálnej poisťovne.
„Tí, ktorí po celý život tvrdo a čestne pracovali a splnili podmienky dôchodkového poistenia, by však určite mali mať dôchodok vyšší ako minimálny,“ uvažuje Vajnorský. Inak by podľa neho tiež dochádzalo k nespravodlivostiam, keď by napríklad kuchárka po 40 odpracovaných rokoch dostala rovnaký dôchodok , ako tá, čo nepracovala nikdy.
Na Slovensku sa o minimálnom dôchodku nehovorí po prvý raz. Snažila sa ho presadiť aj sama Radičová začiatkom roku 2006, ešte ako ministerka práce v druhej Dzurindovej vláde. Vtedy ho navrhovala tak, aby človek po 25 odpracovaných rokoch a príjme zodpovedajúcom minimálnej mzde, nemal od augusta 2006 klesnúť pod 5 170 korún (okolo 172 eur). Zmena sa vzťahovala na 80–tisíc dôchodcov. Následne prijatou novelou zákona o sociálnom poistení sa však sľuby vtedajšej ministerky nenaplnili.
Bývalá vláda Roberta Fica síce minimálny dôchodok takisto nezaviedla, napísala si ho však do programu, s ktorým išla do júnových parlamentných volieb.
Ako je to v zahraničí
Minimálny dôchodok už zaviedla väčšina štátov Európy, napríklad aj Česko, Maďarsko či Lotyšsko. Jeho výška je však rôzna. V Dánsku je to napríklad 826 eur mesačne, v Lichtenštajnsku 676, v Rakúsku vyše 653 eur, v Grécku asi 420 a v Španielsku 411 eur.
Vo viacerých európskych krajinách majú dôchodky obmedzené aj zhora. V Rakúsku tak penzisti smú poberať najviac 2 410 eur dôchodku, v Španielsku 2 086 a v Grécku 1 952 eur.